Martin je výrazným osviežením slovenskej hudobnej scény a ukrýva v sebe obrovský potenciál. „Myslím si, že láska, ako i partnerský vzťah, je obdobím plným výziev. Vo svojej podstate býva láska ako najsilnejší ľudský cit nevyspytateľná,“ tvrdí slovenský spevák Martin Císar a predstavuje novinku Strácam.

Pre Martina Císara patril rok 2019 rozhodne k tým prelomovým. Práve toto obdobie mu otvorilo cestu k množstvu zaujímavých hudobných príležitostí. A tie i naplno využil. Nie je žiadnym tajomstvom, že Martin Císar je ojedinelým hlasom na slovenskej hudobnej scéne, navyše sa osvedčil tiež ako skvelý textár. Spolupráca s ním spĺňa všetky atribúty profesionality a je predzvesťou výborného umeleckého zážitku. O tom koniec koncov svedčia aj slová ďalších nadaných hudobníkov, s ktorými Martin mal možnosť spolupracovať.

K menám ako Elis Mraz, Barbora Hazuchová, Nicky Mack, Strapo či raper Majself (mimochodom, ich spoločný hit Šťastie bol Martinovým debutom, ktorý mu priam raketovým tempom zabezpečil do dnešného dňa takmer milión videní na YouTube), sa aktuálne pridal i producent Pavol Petrík, vystupujúci pod menom Paul Project. Ten na margo spolupráce s Martinom prezradil: „S Maťom spolupracujeme niečo vyše roka. Za toto krátke obdobie sme vytvorili niekoľko skvelých piesní. Po úspešnom singli Nechaj ma ísť je pieseň Strácam druhou, ktorá uzrie svetlo sveta. Vznikla v septembri minulého roka, keď ma Martin navštívil v štúdiu. Za pár dní sme vytvorili niekoľko zaujímavých skladieb a bližšie sa spoznali, keďže prvé piesne sme tvorili počas prvej vlny pandémie. Vtedy nebolo možné stretnúť sa osobne. Martina považujem za jeden z najväčších speváckych talentov posledných rokov. Je to človek, ktorý má v sebe pokoru, charizmu, rešpektujeme sa navzájom, a aj preto ma naša práca nesmierne napĺňa.“

Keď človek neprestáva dúfať

V Martinovom prípade je zrejmé, že láska – v každej svojej podobe, je pre ňho ako umelca bezodnou dávkou inšpirácie. Inak tomu nebolo ani v skladbe Strácam. Tá vierohodne odzrkadľuje emócie, ktoré po rozchode s milovaným človeka lomcujú s nejedným z nás. Ďalšie detaily už ozrejmil Martin Císar: „Nešťastná láska dokáže človeka celkom paralyzovať. Pieseň Strácam je o pocitoch, ktoré človek obvykle cíti po rozchode. Keď ste s niekým vo vzťahu, čas trávite spoločne, chodíte na rôzne miesta, máte množstvo spomienok. V novej pesničke spievam presne o takýchto miestach. Vraciate sa na ne, ale tentoraz osamote. V kútiku srdca však dúfate, že tam svoju stratenú lásku stretnete. Nedokážete prijať fakt, že medzi vami je koniec a dúfate, že sa všetko vráti späť. To je tá nešťastná ilúzia, ktorá nám bráni preniesť sa cez bolestivú stratu a zmieriť sa s ňou.“

Do skladby pretavil smútok z okolia

Hoci pesnička Strácam nie je založená na Martinovej bezprostrednej skúsenosti, po námet nemusel ísť ďaleko. Ako priznal, vo svojom okolí má nejedného človeka s obdobným príbehom a chcel by im pomôcť aspoň trošku zo smútku uľaviť: „Budem rád, ak novinka Strácam pomôže niekomu lepšie zvládnuť smutné, porozchodové obdobie.“

Ďalšie skladby na spadnutie

O vizuálnu stránku skladby sa postaral Marko Sasfai, k videniu na YouTube je k dispozícii už druhé lyric video Martina Císara a Paula Projecta. V lete bodovali v rádiovom éteri s už zmienenou pesničkou Nechaj ma ísť.

Dvojica netají ambíciu nahrať spolu i ďalšie skladby, a to už v blízkej budúcnosti. Podľa vlastných slov majú pripravených hneď niekoľko hudobných vecí, ktoré budú postupne vydávať. „Vždy sa teším na reakcie ľudí a verím, že i ďalšie výsledky našej spolupráce sa im budú páčiť,“ dodáva na záver optimisticky naladený Martin Císar, ktorý tak ani v čase pandémie nezaháľa.

Zaradil sa k hudobníkom, ktorí nútenú pauzu od koncertovania naplno využívajú pre hudobnú tvorbu. Aj on totiž verí, že už onedlho bude môcť zahrať všetky novinky svojim verným fanúšikom naživo.

» Facebook: http://bit.ly/fb_martin_cisar​​
» Instagram: http://bit.ly/ig_martin_cisar​​
» Website: http://bit.ly/martin_cisar​
» YouTube: http://bit.ly/channel_martin_cisar​​
» Facebook: https://www.facebook.com/PaulProject​
» Instagram: https://www.instagram.com/paulprojectofficial/

Informácie poskytla Michelle Kristová z umeleckej agentúry Stella Production

Nový videoklip k piesni You Don´t Know Who I Am z albumu D.Y.K. vydal spevák Vojtěch Dyk na sv. Valentína. Celkom symbolicky. Nový klip je totiž doslova plný lásky.

Po hravej a tanečnej skladbe Phone Song prichádza spevák s novým klipom, s krehkým príbehom vyznania lásky. Účinkuje v ňom spoločne so svojou ženou, herečkou Tatianou Dykovou, kreatívny tím doplnil druhý manželský pár – kameramanka Olga Špátová-Malířová a jej muž Jan Malíř. Vyhlásený kameraman sa ale v tomto prípade ujal réžie.

„Inu, tak předně celý tenhle klip, jestli se tomu dá tak říkat, jestli to spíš není sousled obrazů, je hlavně o tom nejjemnějším, nejintimnějším citu. O lásce. Tak proto tam hraje moje žena. Ta píseň je i o ní a pro ni. A přemlouvat jsem ji tudíž, myslím, ani nemusel,“ říká Vojtěch Dyk a dodává. „Myslím, že ani Olgu s Honzíkem Malířoic jsem nemusel moc přemlouvat, páč oni umí snímat city. To je jeden z jejich darů. Takže to byla první volba kameramansko-režijní. Navíc Honza je duší muzikant, takže ctí frázi, ctí slovo, melodii. Dnešní hudební klipovej svět je pln rychlých střihů, obrazové agrese, tak jsem chtěl jít zkrátka proti tomu, a naopak vstříc jemnohmotnosti a křehkosti…Jak jinak než se svou ženou, Malířoic rodinou a Honzou Kodetem.“

Popredný český tanečník a choreograf Jan Kodet sa ujal choreografie. Ako došlo k takému prepojeniu? „Když jsem si vymyslel, že klip byl měl být více či méně taneční, tak jsem myslel hned i na Honzu Kodeta, kterého znám už velmi dlouho a nikdy se mi nepodařilo s ním pracovat. Asi proto, že nejsem tanečník. A jak je vidět v klipu, ani nikdy nebudu, ale musím vám říct, že prostě tančím velmi rád, protože to je ta největší svoboda se vlnit v rytmu nějaký hudby. Takže dvě lásky v sobě,“ priznáva Vojtěch Dyk.

Napriek tomu, že sa rozhodol vypustiť video do sveta 14. februára, valentínsky sviatok nebol tým hlavným „Upřímně, já opravdu toho Valentýna moc neuznávám, jestli chcete někomu vyznat lásku, tak jedno, jestli je pátek třináctýho nebo sobota šestadvacátýho, ale možná, aby se nám to hezky pamatovalo, možná, že jsme chtěli zároveň lidem ukázat něco světlýho v tom lehce zamračeným a chladným únoru, a nebo prostě jen tak.“

Vzhľadom na to, že plánované „live“ turné, sa vzhľadom na opatrenia už 2x odkladalo, má spepák ešte jedno „možno“: „A možná jsem taky co nejdříve chtěl lidem, kteří si koupili lístky na tour s D.Y.K. a teď třeba litují, protože se furt odkládá, poslat takovejhle zamilovanej vzkaz, že jim opravdu děkujem a že jim vzkazujem, že my se stále snažíme pracovat, seč můžeme, aby tour co nejdřív bylo…Teď to snad vypadá na léto. A já se upřímně už nemůžu dočkat. Takže co nejdřív naviděnou, naslyšenou, načuchanou…“ teší se Vojtěch Dyk na svoje publikum.

Pokiaľ sa situácia bude priaznivo vyvíjať malo by sa D.Y.K. tour uskutočniť 28.7.- 5.8.2021. Všetky doposiaľ zakúpené vstupenky ostávajú v platnosti aj na nové termíny.

STREAMINGOVÉ SLUŽBY
D.Y.K. – You Don’t Know Who I Am
Autoři: Vojtech Dyk, Ondrej Pivec, LaToya Kennedy, Michael Krasny
ISRC: CZUM72100049
(P) 2021 Universal Music
https://www.dykofficial.com
https://www.instagram.com/dyk.project/

Zdroj: TS

Módne a funkčné vybavenie kuchyne je základom pohodlného života! Kuchyňa je po kúpeľni bezprostredne miestnosťou, ktorú navštevujeme počas dňa najčastejšie. To je práve dôvod, prečo je také dôležité cítiť sa pri pohybe a používaní kuchyne pohodlne, aby bolo možné pripraviť jedlo rýchlo a efektívne, a tým ušetriť čas. 

Módne doplnky do modernej kuchyne

K módnym a funkčným doplnkom do modernej kuchyne patria nielen nože a súprava nádob na korenie, ale aj dosky na krájanie, bez ktorých by každodenná príprava jedál nebola možná. V skutočnosti sú dosky na krájanie jedným z najpoužívanejších kuchynských doplnkov. Je ťažké to poprieť, používame ich vždy, keď potrebujeme nakrájať chlieb alebo mäso, ale aj zeleninu a ovocie. To je dôvod, prečo je také dôležité nájsť dokonalú dosku. 

Ktoré dosky na krájanie si mám vybrať? 

Táto otázka trápi nejedného z nás, pretože naozaj, ktoré dosky na krájanie sa najlepšie osvedčia pri každodennom používaní? Plastové dosky na krájanie sú pomerne odolné, nepoškriabu sa rýchlo a sú ľahko umývateľné, no nevydržia tak dlho ako iné dosky. Dosky na krájanie z bambusu sú ekologické a dekoratívne, ale blanšírovanie bambusovej dosky po každom krájaní mäsa spôsobuje, že sa bambus rýchlo opotrebováva. Nie je tiež vhodné drhnúť ich hubkou na riad. Po naklepaní mäsa tĺčikom zase vzniknú na bambusovej doske trvalé stopy.

Sklenené dosky na krájanie sú svojím spôsobom akousi revolúciou v kuchynských doplnkoch, ktorá už nejaký čas trvá. Štvormilimetrové tvrdené sklo je materiál odolný voči vysokým teplotám, nečistotám, prachu a poškriabaniu, a preto sa nemusíte obávať prasknutia dosky pod vplyvom tepla. Sklenené dosky na krájanie sa ľahko udržujú v čistote. Stačí ich umyť teplou vodou s trochou čistiaceho prostriedku. Hoci nie sú určené ku klepanie mäsa, pohodlne na nich mäso nakrájate, bez toho aby ste sa museli obávať, že sa kusy surového mäsa dostanú dovnútra. Sklenené dosky sú tiež užitočné pri varení – vďaka ich vysokej teplotnej odolnosti na ne môžete položiť horúci plech alebo hrniec.

Sklenené dosky na krájanie – módne a funkčné doplnky v každej kuchyni

Sklenené dosky na krájanie sú tiež bezpečné, ak totiž dôjde k nehode a doska praskne, črepiny skla zostanú vnútri, nedostanú sa von. To je obzvlášť dôležité v domácnosti, v ktorej sú malé deti a tak môže ľahko dôjsť k nehode. Dosky na krájanie z tvrdeného skla vydržia v nezmenenom stave po dlhý čas každodenného používania. Vďaka originálnym motívom sú sklenené dosky nielen funkčným, ale aj módnym doplnkom výzdoby modernej kuchyne, priťahujú zrak a osvedčia sa aj ako zakrytie steny za plynovým alebo indukčným sporákom a za drezom. Ak perfektná doska (zatiaľ) neexistuje, potom doska z tvrdeného skla je takmer dokonalá, a v tejto chvíli sa zdá byť najlepšou voľbou módnej a funkčnej kuchynskej dekorácie. 

Zdroj: PR

Nový album bratislavskej punk-rockovej kapely The Minority s názvom Do poslednej dávky je prvým rýdzo slovenským počinom tejto formácie. Obsahuje pätnásť energických skladieb, ktoré poslucháča prevedú cestou nespútaného rock’n’rollového života a slobodného punkového ducha.

Na celom albume dominuje „kalifornský“ punk-rock, ktorý je veľmi zaujímavo poprepájaný s prvkami žánrov rock’n’rollu, folku či country. Hlavný odkaz celého diela reflektuje jeho samotný názov, ktorý radí žiť naplno až „do poslednej dávky“. S ohľadom na množstvo otázok a naliehaní od poslucháčov sa po vydaní debutového albumu Till The End Of The Line v roku 2019 rozhodla kapela vytvoriť skladby v slovenskej podobe. Napokon z nich bol celý album a ako sami členovia hovoria, chceli tak dať všetkým jasnú odpoveď.

Na albume začal pracovať frontman Peter Jarábek, ktorý je hlavným autorom textov a hudby, začiatkom roka 2020. Následne sa kapela v priebehu leta zavrela do štúdia a začala nahrávať. „Nahrávanie sme si veľmi užívali a pomohlo nám to aj efektívne využiť toto neľahké obdobie bez možnosti koncertovania,“ prezrádza spevák Peter Jarábek.

Na albume sa nachádzajú dva single Opäť v ringu a Márny ideál, ku ktorým kapela už stihla natočiť aj videoklipy. Zachytávajú formáciu The Minority priamo v akcii s jasným posolstvom, že všetko bude hlavne o koncertoch. Plány na turné sú už v plnom prúde a ako všetci dúfame, ak sa súčasná situácia povolí, tak by sme sa mohli dočkať koncertov už v roku 2021.

Každá skladba na albume má pre kapelu určitý špecifický význam a viaže sa k nej aj určitá jedinečná emócia. „Pieseň Opäť v ringu je pre nás v tomto prípade asi najviac srdcovou skladbou. Nielen preto, že nás nesmierne baví hrať ju naživo, ale aj svojim textom, ktorý prezentuje nezlomného a bojovného ducha s jasným odkazom „keď nepoznáš prehru, keď akceptuješ len výhru“. S týmto postojom sa v plnej miere stotožňuje celá naša kapela, pretože neexistuje žiadna prekážka, ktorá by sa nedala zdolať, pokiaľ je človek v plnej miere presvedčený, že sa nikdy nevzdá a dosiahne to, čo chce,“ vysvetľuje spevák.

„Sme veľkými fanúšikmi bojových športov, ako napríklad box a MMA, čo je tiež ďalší z dôvodov, prečo má pre nás táto skladba taký veľký význam. Prezentuje zdravé odhodlanie a srdce, ktoré musí mať každý fighter, aby bol úspešný,“ opisuje Peter Jarábek silný odkaz piesne, ktorý so sebou nesie energiu a postoj nápomocný v ťažkých chvíľach.

Keďže energia je pre kapelu veľmi dôležitá, pretože v sebe prezentuje nespútanosť a slobodu, výber druhého singla padol na pieseň Márny ideál. Zachytávajú v nej ironický pohľad na realitu, ktorá je zahalená v závoji predstáv a túžob. „Pre mňa osobne táto pieseň predstavuje presne to spojenie punk-rocku a country, ako to vnímame v našej kapele. Keď je celá skladba vymyslená na akustickej gitare a tiež svojou melodikou veľmi silno evokuje hudbu country. Je to presne ten typ pesničky, ktorá vyznie dobre, aj keď si ju zahráte len na akustickej gitare niekde pri ohni. Následne pridaním elektrických gitár, bicích, basgitary ostatných nástrojov vznikne výsledok tak, ako ho potom poznáte z nahrávky,“ hovorí Peter Jarábek o princípe, ktorý dobre prezentuje celý prístup k tvorbe hudby.

„Určite by sme radi upriamili pozornosť aj na ďalšie skladby z albumu, ktoré máme veľmi radi ako napríklad: Nezmením sa s typickým rock’n’roll-ovým riffom alebo skladby Včera, Letná, Chuť niekam uniknúť či jediná pomalá pieseň na albume s názvom Neviem nájsť,“ odporúča spevák dodávajúc, aby si však každý vybral tie skladby, ktoré sú pre neho najzaujímavejšie a srdcu blízke.

V skladbách na albume môžete počuť okrem bicích, basy a gitary aj iné nástroje, ako sú leslie organ, akordeón, banjo, akustická gitara a rôzne perkusívne zvuky. „Keď sa toto všetko pospája dokopy v určitom pomere, tak vznikne zvuk našej kapely. Držíme sa teda kréda, že v jednoduchosti je krása, a teda nejaké moderné elektronické zvuky a efekty v našich pesničkách nenájdete,“ ozrejmuje Peter Jarábek a na záver dodáva: „Zaujímavým prekvapením pre nás bolo zistenie, že akonáhle naša tvorba bola spievaná v rodnom jazyku, postupne pri nahrávaní spevov sme si stále viac uvedomovali, že na nás skladby v slovenčine pôsobia oveľa silnejšie a prirodzenejšie a tiež z nich išla úplne odlišná a pre nás nepoznaná a zaujímavá energia v porovnaní so skladbami z predchádzajúceho albumu, ktorý bol robený celý v angličtine. V konečnom dôsledku nás to milo prekvapilo a veríme, že tento fakt nám pomôže dostať našu hudbu ešte bližšie k ľudom na Slovensku a tiež v Čechách.“

Finálnu produkciu albumu má na svedomí dvojica zvučných mien, o mix sa postaral výnimočný a pre kapelu nenahraditeľný Miro Širáň a o mastering svetovo uznávaný Vlado Meller, ktorý je tiež držiteľom viacerých ocenení Grammy a bezpochyby patrí k top zvukovým inžinierom za veľkou mlákou.

Biografia

The Minority je bratislavská punk-rocková kapela, ktorá vznikla v roku 2018. Zostavu tvoria: Peter Jarábek (gitara, spev), Michal Jarábek (basa, spev) a Marián Karšay (bicie nástroje). Ich energický punk-rock, ktorý je zľahka poprepájaný s prvkami žánrov ako sú rock’n’roll, folk či country sa vyznačuje melodickými, chytľavými a ľahko zapamätateľnými refrénmi. V roku 2019 formácia vydala svoj debutový album s názvom Till The End Of The Line, z ktorého kapela zverejnila tri single s videoklipmi Run And Hide, Rhythm Of Holiday a Summertime. Spomínané single sa dostali aj do hranosti slovenských rádií (Anténa Rock, rádio Rebeca, rádio Paráda), českých rádií (rádio Beat, rádio Fajn Rock Music), ale aj rôznych európskych rádií napríklad v Dánsku (Radio Marlab, Radio Playback Rock), Nemecku (Powerplant Classic Rock, RDD Radio) Švajčiarsku (RADIO 15.ch), Belgicku (Rock FM Online) alebo Ukrajine (Radiolla Clutch). Piesne skupiny The Minority môžete tiež počuť na rádiu Burg Studio z mesta Johannesburg v Juhoafrickej republike. V roku 2021 formácia vydala druhý album s názvom Do poslednej dávky. Toto nové CD je akousi slovenskou verziou ich debutového albumu Till The End Of The Line.

Album si môžete vypočuť na  https://minority3.bandcamp.com/album/do-poslednej-d-vky

Zdroj: Michal Neffe

Asociácia slovenských kameramanov (ASK) otvára nový rok s online masterclass, hosťom bude oceňovaný kameraman Martin Štrba (ASK). Jeho minimalistický prístup najlepšie vystihuje motto: “Obmedzenia robia štýl”, alebo aj ako sa najlepšie prispôsobiť okolnostiam a otočiť ich v svoj prospech. Reč bude aj o svetle a tieňoch, o špičkových technologických možnostiach, ktoré ponúka nové 2100 m² veľké filmové A4studio. Majstrovská lekcia určená profesionálom, študentom a všetkým, koho zaujíma film, bude streamovaná online v stredu 24. februára 2021 v čase od 18.30 do 20.00 hod., bezplatne.

„Permanentne spolupracujem so svetlom, ale nikdy nepodceňujem význam tieňa. V ňom je ukrytá podstata tajomstva, ktoré generuje imagináciu v každom z nás. Z role pasívneho pozorovateľa nás tak posúva, do role spoluautora príbehu,“ povedal Martin Štrba, ktorý v ostatných rokoch stál za kamerou pri filmoch ako Muž so zajačími ušami, Šarlatán, Sklenená izba, Tlmočník, Milada či Masaryk. 

Ako povedal kameraman Lukáš Teren, prezident ASK, Martin Štrba bude prezentovať svoj unikátny kameramanský štýl, ktorý sa počas štyroch dekád jeho práce kontinuálne vyvíjal. „Martin má za sebou viac ako sedemdesiat projektov, hlavne hraných a dokumentárnych filmov, ale aj seriálov. O všetky tieto skúsenosti sa je ochotný podeliť s tými, čo sa nehanbia opýtať. Budeme hovoriť aj o natáčaní na viacero kamier simultánne, aby herecká akcia bola čo najautentickejšia, aj keď niekedy platí aj pravidlo, že menej kamier, menej problémov ,“ dodal s tým, že k dispozícii bude vlajková kamera od firmy Canon, kamera C700. „Dokonca v dvoch prevedeniach veľkosti senzora a to FullFrame a aj S35. K dobrej kamere patria aj dobré objektívy a to sú v tomto prípade pevné sklá Canon Sumire Primes ale aj Zoomy,“ doplnil Lukáš Teren (ASK), ktorý bude majstrovskú lekciu moderovať.

Organizátori majú s majstrovskými lekciami svoje skúsenosti, usporiadavali ich už aj online, aktuálnu masterclass budú prenášať na platforme live.upcoming https://live.upcoming.sk/podujatie/ask-masterclass-ii. Sledovanie je bezplatné, stačí sa zaregistrovať cez email, pričom je možné sledovať lekciu aj zo záznamu.   

ASK online Masterclass sa bude konať v priestoroch nového 2100 m² veľkého filmového A4studio, ktoré prevádzkuje firma All4Stage. „Okrem veľkej rozlohy štúdio ponúka aj najmodernejšiu technológiu “in-camera VFX” pomocou LED panelových stien a Unreal engine. Teda premietanie virtuálnych svetov do na mieru postavených pozadí používanej napríklad pri poslednom Star Wars seriáli Mandalorian. Aj túto hi-tech tému si na konci ASK masterclassu vyskúšame,“ spresnil Lukáš Teren.

Podujatie sa koná v rámci celoročného projektu ASK Masterclass II., ktorý finančne podporil Audiovizuálny fond, asociácia ho organizuje spolu s firmou Canon. Asociácia má v pláne za rok zorganizovať štyri majstrovské lekcie tohto typu.

MARTIN ŠTRBA vyštudoval fotografiu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a na pražskej FAMU absolvoval katedru filmovej kamery. Martin Štrba patrí k najvyhľadávanejším kameramanom českej a slovenskej kinematografie. Od polovice deväťdesiatych rokov žije v Prahe.

Na svojom konte má desiatky celovečerných filmov, televíznych hraných a dokumentárnych projektov, napr. poviedkový film PRAHA OČIMA. Je dvorným kameramanom Martina Šulíka, s ktorým spolupracoval na všetkých jeho filmoch (NEHA, VŠETKO ČO MÁM RÁD, ZÁHRADA, ORBIS PICTUS, KRAJINKA, SLNEČNÝ ŠTÁT). Je aj výhradným spolupracovníkom režiséra Vladimíra Michálka (JE TŘEBA ZABÍT SEKALA, ANDĚL EXIT, O RODIČÍCH A DĚTECH, BABÍ LÉTO, TV seriál ZÁCHRANÁŘI). Spolupracuje tiež s Michaelou Pavlátovou – NEVĚRNÉ HRY, DĚTI NOCI. Bol hlavným kameramanom multimediálneho projektu ZLATÁ ŠEDESÁTÁ, v rámci ktorého vzniklo 26 televíznych portrétov československých filmových osobností a jeden celovečerný film.

V roku 1999 získal za film JE TŘEBA ZABÍT SEKALA cenu Asociácie českých kameramanov a Českého leva za kameru, o rok neskôr bol ocenený Českým levom za Najlepší výtvarný počin za film ANDĚL EXIT. V roku 2014 získal za film VLNA VS. BREH (réžia a kamera: Martin Štrba) Hlavnú cenu na Finále Plzeň a Hlavnú cena na Animatic Piešťany.

Zdroj: Zuzana Golianová, PR manažérka ASK

Novinárke Waad Al-Khateab sa v obliehanom sýrskom Aleppe narodí dcéra Sama. Vzhľadom na to, že smrť je všade naokolo, rozhodne sa pre ňu nakrútiť osobný denník, ktorý zachytáva život v drastických kulisách vojny. Výsledkom je jeden z najlepších dokumentov roku 2019, ktorý získal už 45 ocenení, vrátane Európskej filmovej ceny a nominácie na Oscara. Online premiéra dokumentu Pre Samu sa uskutoční v piatok 19. februára o 20.20 hod. na platforme Kino Doma vďaka distribútorovi Asociácia slovenských filmových klubov. Po premietaní bude nasledovať streamovaná diskusia s reportérom Jurajom Mravcom a PR manažérkou MFF Febiofest Zuzanou Kizákovou.

Pozemský zázrak na pozadí hrôzy

Novinárke Waad Al-Kateab sa narodí dcéra Sama (arabsky Nebo). Je to šťastná udalosť, aj keď k nej dôjde v troskách sýrskeho Aleppa, kde Waad a jej manžel Hamza prevádzkujú jednu z posledných kliník. Vzhľadom na to, že smrť je všade okolo nich a každá sekunda v ťažko skúšanom meste môže byť zároveň tá posledná, rozhodne sa Waad nakrútiť pre svoju dcéru osobný denník, ktorý zachytáva život v drastických kulisách vojny a súčasne je i intímnym odkazom matky dcére. Film Pre Samu vytvorený z denníkových záznamov, je bezprostrednou, vášnivou a neúprosnou obžalobou, úpenlivou prosbou, aby svet nikdy neodvracal pohľad pred utrpením. Je taktiež emotívnym príbehom o láske k dieťaťu a mestu, ktoré sa premenilo na peklo.

Výsledkom je jeden z najlepších dokumentov roku 2019, ktorý získal už 45 ocenení vrátane Európskej filmovej ceny a nominácie na Oscara. Vojnový konflikt väčšina z nás sledovala na televíznych prijímačoch alebo na obrazovkách počítačov, ale Waad al- Khateab a jej manžel ho zažívali každý deň počas niekoľkých rokov.

Online premiéra bude spojená so streamovanou diskusiou

Po premietaní filmu Pre Samu sa uskutoční na stránke Kino Doma streamovaná diskusia, ktorej hosťom bude fotograf, reportér a režisér Juraj Mravec, autor oceňovaného dokumentárneho filmu Stratený domov. Ako filmár bol svedkom vojny v Sýrii a Iraku. S kamerou sledoval osudy ľudí z iracko-sýrskeho pohraničia, kde Islamský štát spáchal genocídu a súčasne aj osudy mladých slovenských záchranárov, ktorí sa rozhodli zapojiť do najväčšej bojovej operácie v moderných dejinách, veľkej bitky o Mosul. Diskusiu bude moderovať Zuzana Kizáková, PR manažérka MFF Febiofest, na ktorom mal film predpremiéru a následné uvedenie v rámci festivalových ozvien. Dokument Pre Samu prináša slovenským divákom distribútor Asociácia slovenských filmových klubov. Celoslovenská online premiéra s diskusiou sa uskutoční na platforme Kino Doma, v piatok 19. februára 2021 o 20.20 hod.

Standing ovations na festivale v Cannes

Waad Al-Kateab je sýrska novinárka, ktorá ako 18-ročná, v roku 2009 začala študovať ekonómiu na univerzite v Aleppe. Po vypuknutí občianskej vojny nakrúcala vojnové reportáže pre britský Channel 4 News, za ktoré stanica získala cenu International Emmy. Päť rokov pre televíziu i pre seba zaznamenávala každodennú realitu vojnou ničeného Aleppa. Na utriedení materiálu do podoby celovečerného filmu s ňou spolupracoval skúsený britský dokumentarista Edward Watts, ktorý nakrútil napríklad televízny dokument o ženách pod nadvládou Islamského štátu Útek z ISIS (Escaping ISIS, 2015). Spoločne s Waad vytvorili film, ktorý spája dokumentárny záznam s naliehavým apelom. Pre oboch je film Pre Samu (For Sama, 2019) celovečerným debutom. Snímka mala 6-minútové standing ovations na MFF v Cannes, odkiaľ si odniesla cenu za najlepší dokument a prepísala históriu udeľovania cien BAFTA, keď sa stala dokumentom s najväčším počtom nominácií. Po odchode z Aleppa v decembri 2016 Al-Khateab, jej manžel a ich dve dcéry žijú v Spojenom kráľovstve.

Vybrané ocenenia filmu

2019: South by Southwest (SXSW) – cena za najlepší dokument a cena divákov; MFF Cannes – L’oeil d’or (Zlaté oko) – cena za najlepší dokumentárny film ex aequo s The Cordillera of Dreams; Oscar – nominácia v kategórii najlepší celovečerný dokument; Európske filmové ceny – európsky dokument roku; Ceny BAFTA – nominácie v kategóriách najlepší film v inom ako anglickom jazyku, výnimočný britský film roku, výnimočný debut britského scenáristu, režiséra alebo producenta a najlepší dokumentárny film; IDFA – cena divákov; Britské nezávislé filmové ceny – najlepší britský nezávislý film, najlepšia réžia, najlepší dokumentárny film, najlepší strih a 34 ďalších ocenení.

Slovenským divákom prináša film Pre Samu distribútor Asociácia slovenských filmových klubov. Online premiéra s diskusiou sa uskutoční na platforme Kino Doma, v piatok 19. februára 2021 o 20.20 hod.

O filme: https://asfk.sk/film/pre-samu/
Podujatie:  https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-392731
Kino Doma: www.kino-doma.sk

Zdroj: TS

Český herec a hudobník, člen Činohry tamojšieho Národného divadla Igor Orozovič už pred rokom v marci, keď prvýkrát udrela pandémia koronavírusu, zložil pieseň Hippokratova armáda. Prostredníctvom nej ďakoval lekárom a zdravotným sestričkám za ich nasadenie v prvej línii. Jeho óda na lekárov, ktorí sa v texte piesne menia na rytierov odvážne chrániacich naše životy, vznikala len pri klavíri ako spontánna reakcia na vzniknutú situáciu. 

V úvode tohto roka sa k piesni vrátil s plánom, že ju nahrá „farebnejšie“ v sprievode kapely a v nápaditom hudobnom aranžmáne. Spojil síly s hudobným skladateľom a producentom Davidom Hlaváčom, ktorý stojí za úspešnými albumami Barbory Polákovej, a spoločne sa pustili do hľadania najlepšej hudobnej „výzbroje“ pre Hippokratovu armádu. „David je plný entuziazmu, a keď sa do niečoho pustí, tak sa už nepustí,“ dodal s úsmevom Orozovič.

David Hlaváč prizval do pražského nahrávacieho štúdia Faust Records hráča na bicie Bady Zbořila, Martina Lehkéhos basgitarou a Michala Zpěváka s niekoľkými dychovými nástrojmi. Za klávesami sa striedali Igor a David. Nahrávka vznikla v spolupráci so zvukovým majstrom Derekom Saxenmayerom. „Pôvodne som chcel pieseň nahrať s viacerými spevákmi v štýle We are the world. Ale zistil som, že nie je také jednoduché vybrať, kto by to mal byť. Špecifická pieseň si žiada špecifický prejav. A zrazu som vykríkol: Vladimír Javorský! Môj skvelý kolega z Národného divadla. A bolo to jasné! Tá pieseň si ho sama našla. Navyše mužské dueto nie je veľmi bežné,“ hovorí Igor Orozovič. „Od začiatku som mal radosť, že taký nápad vznikol a že som sa mohol zúčastniť. Igor ma nadchol svojou činorodosťou a zápalom tvoriť už počas prvej vlny pandémie. A navyše som poznal skvelého muzikanta Davida Hlaváča. Vďaka im i všetkým za tento počin a najviac tým, ktorým je určený,“poznamenal Vladimír Javorský k svojej účasti.

V piesni znejú tiež výrazné zbory v podaní herečiek Národného divadla: Terezy Vilišovej, Pavlíny Štorkovej, Magdalény Borovej, Pavly Beretovej, Veroniky Lazorčákovej a divadelnej lektorky ND a speváčky Zuzany Kráľovej. Prekvapením je hudobné cameo účinkovanie svetoznámeho tenora Štefana Margitu.

Cesta k realizácii vizuálu piesne bola dlhá. Formu videoklipu Igor konzultoval s priateľmi z brandže. „S divadelnou režisérkou Terezou Karpianus sme načrtli obraz neznámeho človeka, ktorý cestou do práce stretáva na ulici slávne osobnosti v najrozličnejších povolaniach. Až na konci sa ukáže, že najväčšou osobnosťou je práve ten ,neznámy‘ –  pretože je lekár. Najviac mi potom pomohol režisér klipu Jan Chramosta, ktorý základnej myšlienke dodal reálne kontúry a pripojil množstvo nápadov. Ďakujem filmovému bohu za tú spoluprácu! Honza je osvietený parťák so skvelým tímom – bez nich by klip nevznikol,“ spomína Orozovič.

„Klipom chceme poslať podporu a úsmev všetkým zdravotníkom. A pretože nielen úsmevom je človek živý, chceli sme pracovníkov v prvej línii podporiť i finančne. Nevedel som ako na to. Oslovil som teda kardiológa Petra Neužila zo spolku Sdružení pro srdeční rytmus a vďaka nemu potom riaditeľku Nadace Charty 77 a Konta Bariéry pani Boženu Jirků. Títo dvaja ľudia a tieto dve organizácie nám pomohli celú akciu rozbehnúť. Prostredníctvom verejnej zbierky môžu teraz ľudia prispieť na konto uvedené v titulkoch klipu, a prilepšit tak lekárom v náročných pracovných podmienkach. Na rovnaký účet poputuje i celý výťažok z poplatkov a predaja singla. S tým nám pomáha vydavateľstvo Supraphon,“ vysvetľuje Orozovič benefičnú rovinu projektu.

Finálna podoba klipu vznikala v réžii Jana Chramostu (kreatívna skupina Final_2). Pred kamerou Lubomíra Krupku sa postupne objavuje bezmála štyridsiatka osobností spojených s českou kultúrou. Herci, muzikanti, režiséri, scenáristi,  choreograf, riaditeľka divadla či dokonca kúzelník. Všetci svoje role stvárnili bez nároku na honorár s cieľom podporiť charitatívny zámer projektu. Diváci tak spoznajú v dobrosrdečnej poštárke Ivu Janžurovú, v poslíčkovi s pizzou Jiřího Lábusa, v cestujúcom na sever Zdeňka Svěráka, v dievčati s kvetinou Veroniku Khek Kubařovú, v bežcovi choreografa Marka Zelinku a medzi cestujúcimi hromadnou dopravou zase Ivana Trojana, Annu Fialovú, Magdalénu Borovú či kúzelníka Ondřeja Pšeničku. Neodolateľné sú v roliach zametačov hviezdy Dejvického divadla Hynek Čermák a Václav Neužil, zaujme tiež vľúdny vrátnik Thomayerovej nemocnice Petr Čtvrtníček. 

„Viem, že veľa lekárov má veľmi blízko ku kultúre, preto som si povedal, že by im tento náš spoločný ,pozdrav‘ mohol urobiť radosť. Prajeme im, aby celú situáciu zvládli a aby sa na to, čo zvládli, nezabudlo! Prial by som si, aby nešlo len o aktuálne gesto, pretože ďakovať lekárom sa má stále. Úplne rovnako by si to zaslúžili i učitelia a ďalšie profesie. Poďme si fandiť navzájom a bude všetkým lepšie,“ uzatvára Igor Orozovič.

SINGEL: https://www.supraphonline.cz/album/611786-hippokratova-armada
#HippokratovaArmada #PoctaLekarum #KontoBariery

Zdroj: TS

Kedysi sa talianske filmy nakrúcali výlučne v ateliéroch, filmárov do ulíc a na námestia doslova „vyhnal“ po druhej svetovej vojne neorealizmus a talianska kinematografia tak vstúpila do novej éry. Presne na tento historický míľnik nadväzuje výstava “Taliansko – krajina, film, fotografia“.

Dôkaz vyše sedemdesiatročného príbehu talianskeho filmu smeruje do Bratislavy. 50 fotografií zo spomínanej výstavy sa zmení na citylighty na zastávkach mestskej hromadnej dopravy a v centre mesta. Vďaka unikátnym filmovým záberom môžu Bratislavčania od 23. februára 2021 „stretnúť“ svoje obľúbené herecké hviezdy: Claudiu Cardinale, Giuliettu Masinu, Vittoria de Sicu, Micheleho Placida, či Pierfrancesca Favina a na chvíľku sa preniesť do rôznych kútov Talianska.

Organizátorom je Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, ktorý v nadväznosti na výstavu prinesie tri talianske snímky v termíne od 4. do 9. marca 2021.

„Pred rokom sme v uliciach Bratislavy a Košíc zorganizovali úspešnú výstavu fotografií Paula Ronalda s názvom Osem a pol Federica Felliniho. Vzhľadom na zložitú a pretrvávajúcu epidemickú situáciu prinášame v tomto období ďalšiu výstavu, ktorá sa zrodila zo spolupráce s Centro Cinema v Cesene a jeho riaditeľom Antoniom Maraldim. Mimoriadna výstava v uliciach nášho mesta podáva svedectvo o kvalite talianskej kinematografie, jedinečnosti talianskeho prostredia a talente filmových fotografov,“ povedal Marco Gerbi z Talianskeho kultúrneho inštitútu a pripomenul, že niektoré zábery zachytávajú scény z filmov, ktoré boli v minulosti súčasťou prehliadok MittelCinemaFest alebo Cinevitaj zameraných na prezentáciu súčasnej i klasickej talianskej kinematografie.

Po druhej svetovej vojne, na podnet neorealizmu, taliansky film vyšiel do ulíc a námestí celého polostrova.         

Nová metóda sa čoskoro rozšírila medzi režisérmi komédií, drám, ľudových aj autorských filmov a ovplyvnila film na celé desaťročia. Výstava podáva svedectvo o novom spôsobe filmovej produkcie. Zameriava sa na jednej strane na dokumentáciu rôznych lokalít, ktoré si vybrali filmové štáby pre svoje snímky a na druhej strane poukazuje na vynikajúcu prácu niekoľkých generácií filmových fotografov. Obsahuje 50 fotografií z obdobia rokov 1943 (L. Visconti – Posadnutosť) až 2019 (M. Bellocchio – Prvý zradca) a pokrýva  takmer celé územie Talianska od Valle d´Aosta až po Sicíliu.

Pôvodná výstava “Filmové štáby na cestách po Taliansku, 1943 – 2019” sa už v rôznych podobách objavila v USA, Číne, Taliansku, vo Francúzsku, v Albánsku a v Maďarsku. Ako hovorí riaditeľ Centro Cinema di CesenaAntonio Maraldi, výstava má byť svedectvom o novej forme filmovej produkcie. „Má dokumentovať rôzne oblasti a regióny Talianska, ktoré boli pre filmové štáby atraktívne a zároveň vyzdvihnúť prácu niekoľkých generácií filmových fotografov, ktorí sa striedali na pľaci v rozmedzí takmer osemdesiatich rokov. Výstava mapuje územie Apeninského polostrova, výber tvorí fascinujúci album maličkých dediniek a veľkých miest, lokalít, známych aj neznámych tvárí úžasného sveta filmu,“ predstavil ďalej spomínanú výstavu.  

Centro Cinema (Filmové centrum) v meste Cesena je inštitúcia zriadená obecným úradom a zaoberá sa spravovaním fotografického archívu, ktorý vznikol na začiatku 90. rokov, keď režisér Antonio Pietrangeli zanechal obci svoju rozsiahlu fotografickú zbierku.. Od tej doby sa fotografický archív rozšíril a dnes ho tvorí viac než 600 000 negatívov a fotografií. Každý rok pribúdajú nové snímky a to hlavne vďaka národnej súťaži filmových fotografov CliCiak scatti di cinema, ktorá vznikla v roku 1998 ako unikátna iniciatíva, jediná svojho druhu v Taliansku. Vďaka nej dnes fotoarchív súčasného filmu obsahuje 25 000 fotografií, z ktorých Centro Cinema di Cesena organizuje rôzne výstavy na základe požiadaviek festivalov, národných a medzinárodných inštitúcií.

Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave ponúkne v nadväznosti na výstavu tri úspešné talianske snímky prostredníctvom platformy Kino-doma.sk.

Viac informácií ponúka webová stránka: iicbratislava.esteri.it

Zdroj: Zuzana Golianová,  Mediálna podpora Talianskemu kultúrnemu inštitútu 

Pražská kapela Evelynne se po šestileté pauze vrací na scénu singlem a videoklipem Purple Haze.

Evelynne zaujali roku 2012 debutem Anonymity, během dvou let vystoupili na předních českých festivalech, odehráli sólové a support koncerty doma a v zahraničí, vydali i druhou desku Identity pod producentskou taktovkou Borise Carloffa. V listopadu 2014 se pětice rozloučila s fanoušky, jednotliví členové odjeli nabírat zkušenosti do Austrálie, Kanady a Anglie.

Po několika letech se však znovu sešli ve zkušebně. „Za tu dobu každý z nás ušel dlouhou cestu a to jak v osobní, tak hudební rovině. Hraní nám moc chybělo. Před dvěma lety jsme se sešli plní nápadů a chuti tvořit nové věci.“ Říká baskytarista Milan.

Evelynne nabrala nový směr, klade důraz na kytary kořeněné sedmdesátkovým a osmdesátkovým synth popem a indie rockem. Kapela zpracovala aktuálně desítku nových tracků, ke spolupráci přizvala producenta Lukáše Chromka (Airfare, Ewa Farna), hned tři singly s videoklipy vypustí už letos. Že je na co se těšit stvrzuje první počin Purple Haze.

„Věříme, že si naši fanoušci nový zvuk oblíbí. Stylově jsme se vždy vyvíjeli, jak tomu asi má být. Tentokrát jsme upustili od screamů, trochu to vyklidnili a nahodili osmdesátkovej vibe, což nás aktuálně strašně baví” Dodává frontman Roman.

Multilink: songwhip.com/evelynne/purple-haze

Se změnou žánru přišla také změna personální. Evelynne nyní tvoří čtyřka složená ze zpěváka a kytaristy Romana Doležala, kytaristy Martina Mola, baskytaristy Milana Paula a nového bubeníka Honzy Frimla.

Podmínky pro natáčení klipu kvůli aktuální situaci byly dost limitující, ale přesto kapela přišla s originálním nápadem a rozhodla se pro spolupráci s filmovým grafikem Václavem Žemlou, která dopadla na výbornou. Evelynne využili liduprázdné ulice Prahy, do kterých vložili postavu tanečníka coby v těchto časech tolik potřebné ztělesnění živé hudby a pozitivní energie.

www.evelynne.cz
FB: www.facebook.com/evelynneprague
IG: www.instagram.com/evelynneband/
Youtube kanál: www.youtube.com/channel/UClQXpa7FEFN9Q5e2hFgxgJw

Zdroj: TS

Prednáška v talianskom jazyku so slovenskými titulkami v rámci cyklu venovanému velikánom súčasného talianskeho umenia.

Je ironický, nehanebný, nemilosrdný: umenie Maurizia Cattelana triafa do čierneho a irituje. Diela so silným emotívnym nábojom majú schopnosť vyvolať zvláštny efekt: u publika zdanlivo zvyknutého na všetko rozpútavajú vášne, sú výsledkom úvah, ktoré sa rodia v autorovej mysli a končia v hlave pozorovateľa. Vyzývajú nás, aby sme sa nebrali príliš vážne, lebo sa staneme cynickí, chladní a nevšímaví. Práve umeniu častokrát vďačíme za to, že v nás dokáže vyvolať emócie a rozbúchať srdce.

Maurizio Cattelan sa narodil v Padove v roku 1960. Patrí medzi najvýznamnejších talianskych súčasných (a aktívnych) výtvarných umelcov. Svojimi bezočivými a provokatívnymi dielami vyvoláva rozruch a (častokrát) rozhorčenie. Žije medzi Milánom a New Yorkom, je talianskym umelcom s najvyššou trhovou hodnotou svojich diel. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Bologni, v osemdesiatych rokoch začal tvoriť vo Forlì a zaujímať sa o konceptuálne umenie.

Plátno Maurizia Cattelana z roku 1986 s troma rezmi v štýle Lucia Fontanu, ktoré znázorňovali písmeno Z ako Zorrov autogram, sa považuje za autorov manifest.

Už v jeho rannej tvorbe badať sklon k spájaniu figuratívnych sochárskych diel s performanciami, ktoré zahŕňali aj rôzne happeningy, provokácie a tie sa stali jeho poznávacím znamením.

Jedným z jeho najznámejších diel je “Deviata hodina”, skulptúra z roku 1999, ktorá zobrazuje pápeža Jána Pavla druhého, schúleného na zemi pod veľkým meteoritom. Po ňom nasledovali ďalšie diela s príznačnou estetikou a provokatívnym nábojom.

V roku 2019 vyvolal svetový rozruch dielom “Comedian” – banánom prilepeným na stenu lepiacou páskou. Bol to len ďalší z jeho výstrelkov, ktorý šokuje o to viac, že dielo bolo ohodnotené na 120.000 dolárov. Túto, v podstate bizarnú, udalosť korunoval newyorský umelec David Datuna, keď zjedol slávny banán v Art Basel v Miami Beach! Predražená desiata mu pomohla získať tristotisíc sledovateľov na Instagrame a slávu “hladného umelca”.

Gian Luca Bianco (Miláno, 1967) je režisér, umelec a spisovateľ. Na svojom konte má réžiu filmov a dokumentov, divadelných produkcií a je autorom niekoľkých kníh. Realizuje výstavy v Taliansku aj v zahraničí, pracuje ako kurátor a v poslednom období (od roku 2016) sa zameriava na ideu „fragmentu“, z ktorej sa zrodil cyklus diel nazvaných Imbilico (na pokraji). Je hlbokou reflexiou na tému deštrukcie a straty či už citov alebo materiálu. Projekt bol prezentovaný v Miláne, Monze Gubbiu, Macerate, Perugii, Insbrucku, Barcelone, New Yorku, Dusseldorfe a pod. Je aj umeleckým poradcom. Niekoľko rokov žil v New Yorku, kde nasával výnimočnú atmosféru svetovej metropoly. Momentálne žije v Assisi v Umbrii.

Informácie
Dátum: pondelok 1. marca 2021
Čas: o 20:00 hod.
Vstup : voľný
Miesto: online www.facebook.com/IICBratislava

Mladá rocková kapela Brøkken Glas, ktorá začala fungovať v minulom roku a vyšla s prvým singlom KILLING ME práve vydala nový single s názvom Madhouse. Chceli, aby klip pôsobil undergroundovo, tak si vybrali ako lokalitu pre natáčanie starú zhorenú budovu v Bratislave.

Chalani spomínali, že by bol song vonku aj oveľa skôr nebyť tejto ťažkej situácie ohľadom covidu. „Koncerty nie sú a ešte nejaký čas nebudú, takže chceme využiť čas aspoň na tvorenie a vydávanie songov“. Hudbu nahrali v štúdiu u Rastislava Dubovského a klip natočili v spomínanej starej budove, keď boli práve tie najzimnejšie dni. „Už sme to nevedeli vydržať, chceli sme to už natočiť a vydať“ hovoria chalani z Brøkken Glas.  Taktiež  priznali, že najprv chceli vydať naozaj tvrdé rockové pesničky, ale plánujú vydať aj alternatívne skladby a hudbu, ktorú budú počúvať aj „nerockeri“. „Ale gitary budú určite základom našej hudby“.

Link na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=iP7jYNPQ_7w&ab_channel=BR%C3%98KKENGLAS
Náš Instagram: https://www.instagram.com/brokkenglas/?hl=sk

Zdroj: TS

Vďaka svojmu každoročnému skorému dátumu stihol vlani Winter JazzFest Trnava, ako jeden z mála festivalov na Slovensku, privítať návštevníkov vo vypredanom a do posledného miesta zaplnenom KC Malý Berlín. V súčasnosti je žiaľ takýto jav nereálny.

Organizátori festivalu však nechceli prerušiť kontinuitu a rozhodli sa pokračovať v tradícii tohto krásneho podujatia. Poslednú februárovú nedeľu prinesú divákom kúsok jazzu priamo do ich príbytkov. A to nie hocijakého. Ponúknu koncert špičky domácej hudobnej scény. Z kvinteta interpretov každý prezentuje spomienku na vybranú edíciu doterajšieho Winter JazzFestu Trnava, v ktorej účinkoval. Bubeník svetového formátu Martin Valihora (I. ročník 2016), uznávaný gitarista Michal Bugala (II. ročník 2017), popredný klavírista Eugen Vizváry (III. ročník 2018), basgitarová legenda Juraj Griglák (IV. ročník 2019) a “rising star” a objav súčasného jazzu, mladá speváčka Kristína Mihaľová (V. ročník 2020). Koncert bude sprevádzaný spontánnymi spoločnými rozhovormi účinkujúcich muzikantov.

Živý online prenos bude vysielaný na FB stránkach KC Malý Berlín a Winter JazzFestu Trnava (www.facebook.com/malyberlin a www.facebook.com/winterjazzfesttrnava) a bude pre všetkých divákov dostupný bezplatne, s možnosťou dobrovoľného príspevku.

Winter JazzFest Trnava je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a Mesta Trnava.

Krásna a talentovaná speváčka s nádherným zamatovým hlasom Natália Hatalová sa ozýva po dlhšom čas. Popri mamičkovských povinnostiach si odskočila do nahrávacieho štúdia a fanúšikov potešila novinkou Chcem. Skladba ich má povzbudiť. Empatická Natália si totiž uvedomuje, že v týchto časoch môže na hocikoho spadnúť splín, no ona odkazuje – netreba sa vzdávať!  Rezká novinka dostala aj klip, v ktorom mladá umelkyňa žiari v celej svojej kráse!

Natália Hatalová si takmer dva roky užívala predovšetkým krásy spojené s materstvom, no teraz sa vracia v plnej kráse! Predstavuje novinku Chcem, ktorú si sama otextovala. Singel vznikol dávnejšie, no aktuálne podľa Natálie dozrel čas na jeho zverejnenie.

„Text je o tom, aby človek prijal prekážky s tým, že ho posúvajú ďalej. Netreba sa vzdávať, ale práve naopak, chcieť byť silný a čeliť všetkému, čo príde. Asi všetci prežívame v rámci pandémie náročné časy. Nič nie je ako bolo a prídu dni, keď to na nás môže doľahnúť. Pieseň Chcem vznikla ešte pred dvoma rokmi a dozrela vo mne aj vďaka aktuálnej situácii. Je mi jasné, že text nie je úplne jednoznačný, ale viem, že každý v ňom nájde to svoje. Svoj príbeh, svoju túžbu,“ vysvetľuje Natália Hatalová.

Hudbu k pesničke zložil Andrej Mutňanský, master dodal Randy Gnepa.

„Andreja poznám už roky, sledujem jeho tvorbu, keďže je sám spevákom. O spolupráci sme sa rozprávali už dlhšie. Prvá prišla hudba a nálada pesničky ma ťahala napísať niečo týmto smerom. Veselé bolo, že som dva mesiace mala v hlave, že to bude po anglicky a v priebehu jedného večera sa to celé zmenilo. Potom sme už len pesničku nahrali a doladili celkový aranž,“ dodáva Natália.

Pesnička má aj klip. O kameru sa postaral Jozef Antálek, o svetlá Tomáš Majláth, krásny styling Natálii urobil Patrik Haaz, make up Adam Riotrox a vlasy Feri Racskó. Fotila Barbora Baluchová.

„Nakrúcane klipu bola veľká radosť. Rada spolupracujem s ľuďmi, ktorých poznám aj mimo kamery. Sú pre mňa dobrými priateľmi aj v bežnom živote. Pôvodný plán bol nakrútiť niečo aktuálne v rámci situácie, ktorú všetci prežívame. Ale napokon som nechcela vážnejšiu myšlienku potvrdiť ešte emočnejším klipom a tak som sa rozhodla, že to trochu odľahčíme. Vytvorili sme scénu fotenia, kde backstage je stage. Klipom ukazujeme pozlátko, ktoré zmizne v momente ako sa svetlá zhasnú,“uzatvára Natália Hatalová.

Natáliu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach:
https://www.instagram.com/nataliahatalovaofficial/
https://www.facebook.com/NataliaHatalovaofficial

Zdroj: PROPAGANDA HOUSE

Červený Bicykel je partia muzikantov, ktorí sa od vzniku kapely snažia ľudí potešiť veselými a rytmickými pesničkami. Majú za sebou už jeden album s názvom Nechaj sa zviesť, dostupný na všetkých streamoch a keďže koncerty sú len v rovine želania, rozhodli sa opäť zavrieť do nahrávacieho štúdia. Výsledkom je singel Bohémsky čas. “ Je to príbeh o staršom muzikantovi, ktorý nostalgicky spomína na staré dobré časy.

Noblesa, tanec, pekné kostýmy a samozrejme živá hudba. To všetko som sa snažil zachytiť v tejto piesni, ktorá by mohla ľudí aj roztancovať.” Povedal autor Viťo Chrappa. Zvukovo k atmosfére veľmi pomohli aj hostia. Milka Chudá na cimbal a huslista Andrej Záhorec.

Pieseň vznikla ešte pred týmto temným obdobím, ale práve teraz, keď sa ľudia túžia opäť spolu zabávať a stretávať, stala sa nečakane aktuálna. Fanúšikov určite poteší aj videoklip, ktorý kapela nakrútila vo veľmi tematickom a inšpiratívnom Bohéma Bare v Bratislave. Možno vám zmierni čakanie na slobodný drink a objatia. Singel predznamenáva vznik druhého albumu, ktorý by chcel Červený Bicykel aj vďaka Fondu na podporu umenia, vydať na jeseň tohto roka.

Zdroj: TS

Zvát na festival v této zamrzlé době, kdy situace (nejen) na kulturní scéně není vůbec růžová, může být naivní či přehnaně optimistické. Může být ale také krokem zvoucím k naději, že kultura se v létě vrátí do normálního života. A této víry se pořadatelé Boskovic, festivalu pro židovskou čtvrť, chtějí držet. Již 29. ročník festivalu, který organizuje Unijazz – sdružení pro podporu kulturních aktivit, je naplánován na 8.–11. července 2021.

Festival Boskovice má v této době jednu velkou výhodu: není uzavřený do jednoho areálu, ale probíhá na více místech. Koncerty, divadelní představení, výstavy, performance, promítání filmů či přednášky jsou po celém městě, včetně rozsáhlé židovské čtvrti, hradu, skleníku v zámeckém parku či letním kině. V případě, že opatření týkající se pandemie COVID 19 budou limitující, lze proto program přizpůsobit dané situaci. „Možností je řada a už loni, kdy festival proběhl v lehce okleštěné podobě, se nám povedlo realizovat akci ve velmi příjemné komorní variantě,“ nastiňuje případné změny koordinátorka festivalu Jana Černá. „Nutno dodat, že se nám to podařilo i díky velké vstřícnosti ze strany všech našich partnerů
a spolupracovníků.“

Hudba

 „Se všemi účinkujícími pochopitelně probíráme možné varianty rozsahu akce, momentálně ale festival připravujeme v ‚normální‘ podobě,“ přibližuje situaci programový ředitel  a hudební dramaturg Antonín Kocábek. V rámci několika hudebních scén se už nyní mohou návštěvníci těšit na řadu zatím převážně českých kapel. Své nejnovější album zhudebněné poezie některých samizdatových básníků Zdivočelí koně představí Načeva, poslechnout si bude dále  možné jedinečně syrový zvuk (který nedávno nadchnul i Steva Buscemiho) kapely Kill the Dandies! nebo magicko folkové písně Člověka krve(netradičně s kapelou).

Zaručen je bluesový zážitek power tria Foxy Mama, které propojuje tradiční a moderní prvky amerického blues rocku, a The Peanuts, žánrově se pohybující mezi blues, funkem  a hardrockem.  Za jazzovou scénu se hlásí trojice B/Y Organism, hrající si se zvuky klavíru, varhan, balalajky, perkusí nebo elektroniky. Frustraci ze všeho lze vytančit v rámci tradičního elektronického večírku s pražským duem Mutanti hledaj východisko.

Chybět nebude ani scéna Potrvá na palouku před hradem, která zatím láká na Tygroo, Tomáše Paluchunebo Space Love. Dalšími potvrzenými kapelami jsou např. Tara Fuki, Zuby nehty, sinks, Moonshye, Chorobopop, Bare Escape, Evolet, Roman Hampacher, Severní nástupiště nebo Polansky versus Langman.

Divadlo

Nová dramaturgyně divadelní scény Ema Šlechtová oslovila režiséra Ludvíka Pízu, aby v rámci tradiční divadelní bojovky vytvořil pro Boskovice site specific projekt. V roce 2020 Píza spolu s dalšími mladými tvůrci umělecky zpracoval okolí pražské Florence v inscenaci Vnitroměsto. „Cit pro lokalitu a její příběh je v Boskovicích stěžejní, a proto se diváci můžou těšit na komplexní, originální a precizní zážitek,“ říká Ema Šlechtová. Dále se v rámci festivalu představí Akolektiv Helmut a Masobeton.

Výstavy

Kurt Gebauer je známý hlavně jako sochař (a inspirativní pedagog), který mj. realizoval celou řadu projektů pro veřejný prostor. V Boskovicích se představí jako fotograf – na velkoformátových plachtách bude vystaveno přibližně sto jeho fotografií. Vedle setkání přímo s umělcem, proběhne během festivalu i Kurtem Gebauerem vedená tvůrčí dílna.

Léto je ještě daleko, všechny kluby, divadla a galerie jsou zavřené. Už teď je ale slovy Antonína Kocábka „důležité dát jasný signál, že kulturní nabídka je součástí duševního zdraví, a že i ona může, společně s dodržováním všech nezbytných opatření, napomoci v boji proti současné virové epidemii.“ Ať už proběhne v jakékoliv podobě, Festival Boskovice tuto duševní očistu rozhodně svým návštěvníkům zajistí.

Boskovice, festival pro židovskou čtvrť
8.–11. července 2021

Více informací:
Další potvrzený program najdete na webu Boskovice 2021
Facebook
Instagram

Vstupenky:
permanentka na celý festival, zvýhodněná cena do 31. 3. 2021: 
650 Kč dospělí / 550 Kč studenti na GoOut a smsticket
Děti do 12 let v doprovodu rodičů mají vstup zdarma.
Členské vstupenky za stálou cenu 450 Kč k dostání v kanceláři Unijazzu v klubu Kaštan – (Praha) nebo v Prostoru (Boskovice)

Zdroj: TS

Tvorba Mariána Vargu prináša nečakané a vzácne prekvapenia aj po jeho odchode –  novoobjavené klavírne skladby z jeho raného obdobia, keď bol žiakom ĽŠU a zároveň navštevoval hodiny kompozície u profesora Jána Cikkera, sa teraz vďaka Spoločnosti Mariána Vargu dostávajú do rúk mladých umelcov, pedagógov i všetkých milovníkov hudby a najmä klavírnej tvorby vo forme veľkorozmernej plnofarebnej publikácie, ktorá obsahuje takmer 20 skvostných skladbičiek v notovom zápise. Obohatená je o príbehy a spomienky Mariánových priateľov a originálne ilustrácie. Jej súčasťou je download kód na stiahnutie nahrávky všetkých skladieb v interpretácii popredného klaviristu Ivana Šillera, resp. nahrávka na CD.

Noty takmer 20 klavírnych skladieb, ktoré skomponoval Marián Varga ako 12-15 ročný chlapec, vydáva Spoločnosť Mariána Vargu na vyše 60 stranách publikácie s názvom O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu. Určená je predovšetkým deťom, žiakom klavírnej hry, ktoré sa stretnú s menom Mariána Vargu možno po prvýkrát. Predstavujeme ho preto aj formou originálneho životopisu od Mariána Jaslovského, cez príbeh Daniela Heviera, ale najmä prostredníctvom vzácnych autentických spomienok samotného Mariána Vargu a jeho bývalých spolužiakov a priateľov Danky Chovanovej-Belicovej, Vladimíra Bokesa a Tomáša Berku, v ktorých približujú okolnosti vzniku týchto skladieb v rokoch 1959-63. Publikáciu graficky veľmi príťažlivo spracovala a ilustrovala Han Illu.

Nedeliteľnou súčasťou knižky je nahrávka skladieb v podaní popredného klaviristu Ivana Šillera. K dispozícii je prostredníctvom jedinečného kódu na stiahnutie, prípadne na CD nosiči. Nahrávalo sa na koncertnom krídle Fazioli v showroome My Piano, jednom z najlepších nástrojov, ktorý je aktuálne na Slovensku klaviristom k dispozícii. Nahrávka vznikla v realizácii štúdia Real Music House a v hudobnej réžii Jozefa Luptáka.

Ivan Šiller mal príležitosť odohrať toto dielo už viackrát aj naživo, napríklad vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu – na festivale Konvergencie v septembri, aj počas vianočného koncertu koncom roka 2020. V relácii RTVS Umenie, ktorá vznikla pri tejto príležitosti, Ivan Šiller podotkol: „Tak ma tá hudba nadchla, že som si povedal, že ju budem hrávať na koncertoch. Marián komponoval tie skladby ako dvanásť až štrnásťročný a hneď siahal po netradičných technikách. Evidentný je tam vplyv Bartóka, Stravinského, Haydna… . Keď som ich začal študovať, zistil som, že vôbec neznejú ako skladby dvanásťročného alebo štrnásťročného chlapca… Keď má tínedžer takýto vyjadrovací jazyk a toľko napočúvaného, tak ho to veľmi ovplyvní…“

Odmeny pre ZUŠ

Projekt bol financovaný aj prostredníctvom crowdfundingovej kampane, pričom jednou z odmien bola možnosť podporiť aj vybranú ZUŠ zakúpením dvoch kníh, z ktorých jednu vydavatelia rozošlú na školy vybrané podporovateľmi. Riaditelia a riaditeľky umeleckých škôl tiež môžu získať odborný seminár pre žiakov a pedagógov vedený Ivanom Šillerom, Tomášom Borošom a Jozefom Luptákom.

Odborným garantom projektu je rovnako ako pri súbornej kolekcii violončelista, riaditeľ festivalu Konvergencie a tiež predseda Spoločnosti Mariána Vargu, Jozef Lupták, ktorý bol zároveň osobným priateľom Mariána Vargu. „ To, čo nám tu Marián zanechal, sú poklady, ktoré sme nechceli nechať uzavreté v archívoch. Ponúkame vám ich, aby ste sa nechali inšpirovať, skladby nielen nacvičili, zahrali pre seba či pre radosť iných na koncerte, ale skúste si požičať niektorú Mariánovu tému a zaimprovizujte si tak, ako vám to duša, srdce a prsty dovolia. Pustite si svoju hudobnú predstavivosť na prechádzku. Myslíme si, že Marián by sa z toho veľmi tešil.“, hovorí Jozef Lupták – violončelista, pedagóg, riaditeľ festivalu Konvergencie.

O chlapcovi, ktorý kroril čertov a našiel krásu:
Zostavila: Jana Vargová
Prepis nôt z rukopisných záznamov: Marek Spusta
Editori: Jakub Kudláč, Marek Spusta
Korektúry nôt:  Jozef Lupták a Boris Lenko
Autori textov: Dana Belicová-Chovanová, Vladimír Bokes, Tomáš Berka, Marián Varga, Daniel Hevier a Marián Jaslovský
Jazyková redaktorka: Darina Páleníková
Zodpovedný redaktor: Jozef Lupták
Ilustrácie a grafické spracovanie: Han Illustration
Nahral: Ivan Šiller v showroome My Piano
Zvuková réžia a mastering: Robert Pospiš a Martin Sillay, Real Music House
Hudobná réžia: Jozef Lupták
Manažérka projektu: Lea Majerčáková
Vydal: Spoločnosť Mariána Vargu
ISMN 979-0-9010030-0-2
EAN 9790901003002

Vydanie publikácie podporil Fond na podporu umenia.

Web a e-shop: https://marianvarga.sk/detska-tvorba/
Záznam z koncertu detskej tvorby Mariána Vargu na festivale Konvergencie 18. 9. 2020, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, Ivan Šiller – klavír: https://youtu.be/xJddFHsb2Rw
Rádio Devín, Hudobná dielňa, T. Boroš, I. Šiller, J. Lupták: http://bit.ly/HudobnaDielna-Varga
RTVS, Umenie 21, B. Gotthardt, I. Šiller, J.Lupták: http://bit.ly/Umenie-Varga
Audio – rozhovor v Rádiu_FM: https://fm.rtvs.sk/rubriky/temy_fm/240066/vynikal-uz-v-mladosti-nova-knizka-mapuje-detsku-tvorbu-mariana-vargu?fbclid=IwAR2B4YKTNOTlfwK8YfQv15hijoTurFe-89pLLBdeLIkZjX_6_-ZwaG1WI60

Zdroj: TS

Hudobné teleso, ktoré sa vďaka vyše sedemdesiatročnej tradícii stalo overenou značkou. Spevácky zbor Lúčnica prichádza s novým titulom Albrecht/Martinček a opäť potvrdzuje povesť špičkového telesa. Nahrávka s rešpektovanými dirigentskými osobnosťami, medzinárodne uznávanou sólistkou Janou Kurucovou a predovšetkým s originálnou hudbou Alexandra Albrechta a Petra Martinčeka vychádza v renomovanom vydavateľstve Real Music House.

„Skladby na tomto albume, Omša C Dur Alexandra Albrechta a Symfónia č. 4 “In Memoriam Milan Rastislav Štefánik” Petra Martinčeka, boli nahrané štúdiovo a vydané na CD po prvý raz. Ide teda o “world premiére recordings”, na čo sme hrdí. Druhou výnimočnosťou je to, že sa jedná o opusy dvoch významných slovenských skladateľov, ktorých umelecká výpoveď má okrem hudobnej, aj silnú duchovnú, respektíve filozofickú, historickú i spoločenskú hĺbku,“ vysvetľuje výnimočnú dramaturgiu albumu Marián Turner, generálny riaditeľ Umeleckého súboru Lúčnica. Interpretmi nahrávky sú Spevácky zbor Lúčnica so zbormajsterkou Elenou Matušovou, mezzosopranistka Jana Kurucová, Štátny komorný orchester Žilina a dirigenti Martin Leginus a Leoš Svárovský. CD je prvou spoluprácou medzi vydavateľstvom Real Music House a Umeleckým súborom Lúčnica. „Oboch autorov, aj keď pochádzajú z rozdielnych časových období a spoločenských pomerov, spája jedinečným spôsobom Bratislava, ktorú si zvolili ako miesto pre svoj osobný i profesionálny život. Svoje diela v nej skomponovali s odstupom 110 rokov. Albrecht v roku 1903 a Martinček v roku 2013. Hudobný jazyk oboch skladateľov je postavený na báze tonality, s výraznou bohatou melodickou a rytmickou invenciou. A v oboch prípadoch ide o hudbu, ktorá má ambíciu zaujať aj širšie publikum.Kompozičné prostriedky, ktoré autori zvolili pri realizácii svojich diel, sú pomerne skromné. Používajú menšie orchestrálne obsadenia, čo zvukovo vyhovuje aj komornému zboru a vokálnym sólistom. V Albrechtovej omši je to sláčikový orchester a organ a v Martinčekovej symfónii komorný orchester “beethovenovského” typu, obohatený o farby klavíra, harfy, čelesty a bicích. Martinčekove symfonické dielo obsahuje naviac aj výnimočné vokálne sólo, napísané „na telo“ mezzosopranistky Jany Kurucovej. Kontrast farby jej hlbšieho plného hlasu a najmä v závere symfónie vypätých vysokých, až v sopránovej polohe spievaných tónov, jej umožňujú ukázať celú škálu jej mimoriadnych vokálnych schopností.

Alexander Albrecht skomponoval Omšu C Dur ešte ako poslucháč bratislavského Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia pri Klariskách. Je to dielo mladícke, ktoré však získalo už v dobe svojho vzniku veľkú pozornosť. Albrechtovi pomohlo nielen k neskorším štúdiám na akadémii v Budapešti, ale vďaka nemu mohol, ako hudobne najzdatnejší študent, hrávať na organe počas spoločných gymnaziálnych bohoslužieb. Túto významnú čestnú funkciu pred ním zastávali takí hudobní velikáni ako Béla Bartók, či bratislavský rodák Ernö von Dohnányi.

Peter Martinček vytvoril svoju 4. symfóniu už ako skúsený profesionál, na vrchole svojich umeleckých síl. Hudobne ňou oslávil jednu z najväčších osobností našich dejín, spoluzakladateľa prvého Československého štátu, diplomata, politika, vedca, spisovateľa, cestovateľa i filozofa, generála Milana Rastislava Štefánika. Silu jeho historického odkazu pretlmočil sugestívne pôsobiacimi orchestrálnymi témami, postavenými na originálnych minimalistických postupoch. Rovnako zaujímavé sú aj náročné vokálne pasáže, obsahujúce metaforické verše Francúza Guillauma Appollinaira a Angličana Williama Ernesta Henleyho. Tie v okrajových častiach symfónie spievajú sólistka a spevácky zbor“, dodáva k novinke lúčničiarskeho speváckeho zboru jeho generálny riaditeľ.

„Krátko pred ohlásením oficiálneho vydania tejto nahrávky sme sa dozvedeli veľmi smutnú správu, že nás 14. februára navždy opustil skladateľ Peter Martinček. V našom vydavateľstve sme už v roku 2014 vydali jeho Symfónie č. 2 a 3 a teraz, spoločne s Lúčnicou, vydávame jeho 4. symfóniu “In memoriam Milan Rastislav Štefánik”. Mala to byť hudobná oslava. Teraz sa však z novinky stala spomienka na veľký talent slovenskej vážnej hudby. Česť jeho pamiatke a hudbe, ktorú nám zanechal,“ dodáva k smutnej udalosti Robert Pospiš z vydavateľstva Real Music House. Riaditeľ Lúčnice Marián Turner k tomu dodáva, že pre ich zbor bolo veľkou cťou môcť v ostatných rokoch spolupracovať s Petrom Martinčekom pri uvádzaní jeho 4. symfónie doma i v zahraničí. Zažili spolu úspechy, mali veľa zážitkov i nových plánov, a tak ich smutná správa o skladateľovej smrti hlboko zasiahla. „Keď sme týždeň pred Petrovým odchodom spolu naposledy telefonovali, povedal mi ako veľmi sa mu nahrávka páči a že plánuje pre náš zbor napísať novú skladbu, na ktorú sa už teší. Ohodnotil aj dobrú spoločnosť s Alexandrom Albrechtom, s ktorým sa podelili o miesto na albume, nakoľko sa s ním poznal ešte jeho otec a skladateľ Dušan Martinček. Peter v tom videl symbolické prepojenie a umeleckú kontinuitu ich troch, netušiac ešte, že dojmy z nahrávky budú posudzovať všetci spolu už z „druhého brehu“. My v Lúčnici však veríme, že aj tam nás budú dobre počuť a z našej interpretácie budú mať takú radosť, akú sme prežívali my pri realizácii tohto CD,“ hovorí Marián Turner.

Vysoké nároky na hudobnú kvalitu, bohatá tradícia a neustále narastajúci počet poslucháčov. Spevácky zbor Lúčnica prichádza aj napriek ťažkému obdobiu, ktoré je poznačené pandémiou, s dramaturgicky mimoriadne ambicióznou nahrávkou. Titul Albrecht/Martinček poteší verných fanúšikov zboru ale aj obdivovateľov slovenskej vážnej hudby. Obe diela navyše vychádzajú v celosvetovej CD premiére. Nahrávka Lúčnica Chorus, Slovak Sinfonietta Žilina – Alexander Albrecht, Peter Martinček vychádza vo vydavateľskej spolupráci so značkou Real Music House.

Viac informácii o nahrávke Lúčnica Chorus, Slovak Sinfonietta Žilina – Alexander Albrecht, Peter Martinček:
https://www.realmusichouse.sk/obchod/hudba/lucnica-chorus-slovak-sinfonietta-zilina-alexander-albrecht-peter-martincek/

Zdroj: REAL MUSIC HOUSE

Martin Kukučka (31), bubeník, skladateľ a pedagóg, ktorého diváci môžu vidieť v kapelách známych popových spevákov ako napríklad Thomasa Puskailera, jazzovej formácii JazzLab Project, Lenka Gálisová Quartet alebo latino kapele Dominika Titková & Friends, prichádza na slovenskú alternatívnu hudobnú scénu so sólovým bubeníckymprojektom.

Svojím inovatívnym konceptom prekračuje hranice konvenčného hrania a dokazuje, že bubeník nemusí byť len jedným z kapely, ale na pódiu môže figurovať ako líder a ,,byť sámsebe pánom”.

“Sólový bubenícky projekt ma lákal a fascinoval už od mojich hudobných začiatkov. Skladby sa mi postupne hromadili a cítim, že teraz nastal správny čas predstaviť ich publiku. Myslím si, že každý divák si príde na svoje, pretože vmojej hudbe spájam prvky elektroniky, divokého drum’n’bassu, jungle ako ajjednoduchosť pomalých downtempo skladieb,” spresňuje Martin.

V jeho podmanivej hudbe vyšperkovanej sugestívnou hrou na bicích je cítiť ľahkosť a nadhľad. Diváka a poslucháča si podmaní strhujúcimi rytmami, nezvyčajnými harmóniami, ale aj prekvapujúcimi melódiami vlastných kompozícií.

Martin začal s hrou na bicích nástrojoch už v predškolskom veku a ako tínedžer študovalna prestížnej jazzovej akadémii v rakúskom meste Graz. Narodil sa v Trenčíne, vsúčasnosti žije a pôsobí v Nitre.

Počas doterajšej hudobnej kariéry prebrázdil svet krížom krážom a nechýba mu ani skúsenosť profesionálneho hudobníka v USA. Od roku 2013 hral na zaoceánskychlodiach a neskôr sa etabloval ako bubeník prestížneho muzikálu z L.A. pod názvom Brat Pack the Musical pod taktovkou spoločnosti For The Record. “Nešlo tam len o hru samotnú, ale musel som sa naučiť od slovado slova dialógy všetkých hercov. Odo mňa totiž záležalo, aký ,,flow” bude mať samotná show. Bola to naozaj veľká zábava. Samotné lode mali tiež niečo doseba. Keď sa vám počas hurikánu nad hlavou nebezpečne rozhúpu ťažké rampy so svetlami, tak to je naozajporiadny adrenalín! To nikde inde nezažijete,” uzavrel súsmevom Martin.

https://www.youtube.com/watch?v=iAPR0gbl6F4
https://www.youtube.com/watch?v=6IFFGOaI1ko&t=4266s (Koncert a rozhovor, Rádio vNitre).
https://youtu.be/I2CS5ZW8b1Ahttps://youtu.be/qbvlNQAckm0https://youtu.be/zGRjhGLxGPM

Zdroj: TS

Album, s ktorým na alternatívnu hudobnú scénu prichádza z karanténnych obývačiek trio slovenských hudobníkov z Nitry.

Projekt Protiklad, v zložení Lukáš Kniebügl – spev, gitara, Ján Kostolány – basa a Oliver Beer – bicie, perkusie, vydáva svoj debutový album Pandemický mix, ktorý vznikol počas druhej vlny pandémie v minulom roku.  

Ide o indie rock, ktorý čerpá inšpiráciu z klasického slovenského bigbítu. Textovo reflektuje súčasné spoločenské výzvy, s dôrazom na komplikovanosť medziľudských vzťahov a apatiu k celospoločenským otázkam značnej časti obyvateľstva. Skladby predstavujú výber z tvorby tria od roku 2018. Tri z nich vznikli počas pandémie v roku 2020 (Demagóg, Stoj, Ľudovo-elitárska). Staršie skladby vznikli spontánne najmä v dôsledku spoločenských zmien koncom februára 2018. Zameriavajú sa na politické dianie a spoločenskú apatiu, ktorá s krízou riadenia krajiny úzko súvisí.

Piesne sú hudobne priamočiare bez tendencie umelo zaujať muzikantskými zvratmi alebo neurčitými metaforami. Naliehavosť v textoch (Nemáme čas) strieda pokojnejšia poloha (Pokora) keďže album nechce budiť pocit monotónnosti alebo banálnosti. Žánrovo sa pohybuje od Radiohead (Splín) cez grunge (Demagóg) až po hip-hopový sound v skladbe Námaha. Chalani ochutnali aj experimentálnejšiu formu v skladbe Rácio.

Všetkých12 autorských skladieb Lukáša Kniebügla nahrávali od októbra do decembra v domácich “karanténnych” podmienkach. Tvorbe nezabránila ani pandémia a album vznikal na diaľku v Nitre, Bratislave a Prahe.

Napriek rôznym zákazom sa na albume Pandemický mix stretli veľké mená. Na albume vystupujú okrem iných aj Marián Slávka (bicie), Marián Jaslovský (saxofón), Robert Kolář (trúbka) či Juraj Janík (piano).

Finálne skladby boli zmixované a mastrované Majom Džubákom v Smile 4 You Records štúdiu v Bratislave, ktorý na album prispel čiastočne aj producentsky. Vďaka svojím skúsenostiam zdôraznil „message“ jednotlivých skladieb.

Ilustráciu čerta venoval Lukášovi slovenský výtvarník Marek Ormandík pri návšteve v jeho ateliéri.  

Album vychádza vo februári 2020 v prvotnom náklade 200 ks, spolu s 15 ks LP platní. Nájdete ho aj na Spotify:
https://open.spotify.com/album/6rvaVDmjw6dJNE6MtwlZpo?si=od5OQ6F9T7Co2L80c1wrYA

alebo Youtube kanály:
https://www.youtube.com/watch?v=8tg_JLBQgzw

Zdroj: TS

Po tom, ako sa novinka režiséra Bohdana Slámu KRAJINA VE STÍNU stala podľa českej filmovej kritiky najlepším filmom minulého roka, sa slovenskí producenti rozhodli pre exkluzívnu projekciu vrámci platformy kino-doma.sk. Na plátno virtuálnej kinosály premietnu film v piatok 5. marca 2021 o 20.20 hod. Jednorázová projekcia sa tak uskutoční v predvečer odovzdávania Českých levov, kde má snímka najväčší počet nominácií – pätnásť. Dátum oficiálnej slovenskej premiéry nie je známy, čaká sa na otvorenie kín.     

„Nedávne ocenenie od českých filmových kritikov a blížiace sa udeľovanie cien Český lev, zdvihlo vlnu záujmu o film, ktorý si síce zaslúži predovšetkým filmové plátno, no chceme vyhovieť našim divákom a reagovať na tento záujem. Rozhodli sme sa, že úspech filmu oslávime spoločne, vo virtuálnej kinosále na exkluzívnej projekcii,“ povedala riaditeľka filmovej distribučnej spoločnosti Filmtopia Silvia Učňová Kapustová, ktorá zároveň spolu s Petrom Neveďalom zo spoločnosti Filmpark production, film aj koprodukovala.

Oceňovaný film bude pre divákov a diváčky dostupný vo virtuálnej kinosále Kina Lumière a ďalších partnerských kín projektu Kino doma, ide o  platformu, ktorá sa do online priestoru snaží preniesť fragmenty kinokultúry.

„V Kine doma zachovávame postupy návštevy i prevádzky kina: predaj vstupeniek na weboch zapojených kín, “presun” na adresu kino-doma.sk v presne stanovenom čase, možnosť debaty s ostatnými návštevníkmi predstavenia (prostredníctvom četu) pred i po skončení filmu, taktiež z technickej stránky je na realizáciu živého prenosu nevyhnutný premietač/ka i uvádzač/ka. Virtuálne kinosály sú zároveň možnosťou ako môžu diváci a diváčky vyjadriť podporu svojmu obľúbenému kinu tým, že si na jeho webe zakúpia lístok a následne si film pozrú legálne,“ povedala viac o obľúbenej platforme Zita Hosszúová z Kina Lumière.

V sobotu 6. marca 2021 sa budú odovzdávať České levy. Favorizovaná Krajina ve stínu má najvyšší počet nominácií, až pätnásť. O ocenenia sa bude uchádzať v kategóriách: Najlepší celovečerný film, Najlepšia réžia, Najlepšia herečka a najlepší herec v hlavnej aj vo vedľajšej úlohe, Najlepší scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, scénografia, kostýmy, masky, Najlepší filmový plagát. V poslednej uvedenej kategórii – za českú verziu plagátu – film už cenu získal.

Združenie českých filmových kritikov udelilo filmu na začiatku februára dve výročné ceny a to v kategórii Najlepší film a najlepší ženský herecký výkon v podaní Magdalény Borovej.

Krajina ve stínu je prvý historický film Bohdana Slámu. Čierno-biela snímka, nakrútená na klasický pás, zaznamenáva skutočný príbeh; je kronikou toho, ako sa pokojné medziľudské vzťahy v malej obci v pohraničí premenia, keď okolo prejde veľká história. Ide o dôležitú kapitolu zo spoločných československých dejín z obdobia 30. až 50. rokov minulého storočia. Režisér a scenárista Ivan Arsenjev zobrazili tému filmu veľmi originálne, pričom sa opierali o doposiaľ nezaznamenané historické udalosti. Výpravná dráma poukazuje na to, čo dokáže páchať človek na človeku, čo je aktuálne aj v súčasnosti. Vo filme účinkujú: Magdaléna Borová, Csongor Kassai, Stanislav Majer, Zuzana Kronerová, Agi Gubíková, Petra Špalková a ďalší.

Film mala slovenskú predpremiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik 2020.

Poďakovanie patrí Audiovizuálnemu fondu, ktorý podporil realizáciu aj distribúciu tohto dôležitého filmu.

Zdroj: Zuzana Golianová, PR manažérka distribučnej spoločnosti FILMTOPIA