Životy detí v rodinách a životy detí v kojeneckých ústavoch sú v mnohom veľmi rozdielne. Barbora Poláková s Danom Bártom, ktorí sa autorsky stretávajú prvýkrát, spolu nahrali pieseň, v ktorej sa k detskému svetu citlivo približujú.  Uspávankou a videoklipom s názvom Domů vyjadrujú svoje presvedčenie, že stojí za to podporovať pestúnske rodiny, hľadať nových pestúnov a dopriať tak deťom z kojeneckých ústavov pevnejšie citové väzby a prvotné istoty. Uspávanka vznikla v rámci kampane Díky pěstounství, v ktorej i ďalšie osobnosti ukazujú, že náruč mamy nič nenahradí. Za kampaňou stojí organizácia Dobrý start.

Videoklip v réžii Jana Látala rozpráva príbeh dvoch bábätiek, ktorých prvé dni, týždne a mesiace na svete sa zásadne líšia. Zatiaľ čo jedno objavuje svet z náručia svojej rodiny, druhé vidí z postieľky kojeneckého ústavu len hrací kolotoč a tváre mnohých striedajúcich sa opatrovateliek. Príbehy oboch detí sa ale v závere pretnú.

„Keď si predstavím, že jediný svet, ktorý poznám, je izba s ďalšími postieľkami, spoločná miestnosť na jedlo a ihrisko pred domom, príde mi logické, že vstup do toho druhého sveta, musí byť šialene ťažký. Napojenie na jedného človeka, na jednu vôňu, na jedno miesto, môže, myslím, dieťaťu výrazne pomôcť v celoživotnom pocite bezpečia, v chápaní seba samého i okolia. Vnímam, že teraz nie je doba, kedy by sme boli vo všeobecnosti schopní sústrediť sa i na iné témy, než je covid, ale na druhú stranu, deti sa rodia stále…” hovorí päťnásobná držiteľka Ceny Anděl, ktorá má doposiaľ na svojom konte poslucháčmi i kritikou vrelo prijaté dva radové albumy – eponymní debut (2015) a ZE.MĚ(2018).

„Pri všetkej úprimnej úcte ku všetkým dobrým tetám zostáva po štarte ‚z kojeňáku‘ v detskej duši nutne zmätok. Takže ten náš kus je vlastne i poklonou tým, ktorí majú silu a odvahu, hm, a nervy, vziať na seba tú zodpovednosť taký zmätok mierniť a dať do poriadku,“ dodáva Dan Bárta.

Uspávanka vznikla v rámci kampane Díky pěstounství, do ktorej sa zapojili tiež Martha Issová, Marek Taclík, Anna Polívková, Hana Vágnerová, Tomáš a Tamara Klusoví či Petra Nesvačilová. Upozorňujú, že je potrebné nájsť nových pestúnov, rozšíriť podpornú sieť pre rodiny a konečne zatvoriť kojenecké ústavy, v ktorých každý rok skončí 1200 detí.

Kampaň Doma je doma sprevádzajú tiež fotografie osobností s body s hashtagom #domajedoma a ilustráciami Elišky Podzimkovej a Michala Škapu. Tričká a body si môže zakúpiť široká verejnosť a podporiť tak úsilie o premenu starostlivosti o ohrozené deti.

„Všetci vieme, ako veľmi nás rodičov deti potrebujú. Bábätká v kojeneckých ústavoch nie sú iné. Ich smutné príbehy je možné zmeniť, dostať deti z kojeneckých ústavov už sa podarilo vo všetkých susedných krajinách. Poďme konečne pomôcť aj deťom u nás,” opisuje Julie Kochová z organizácie Dobrý start, ktorá kampaň pripravila.

Pre presmerovanie podpory z ústavnej do rodinnej starostlivosti hovoria jasné argumenty. Napríklad na Slovensku zakázali umiestňovanie malých detí do ústavov už v roku 2006, rovnaké pravidlá platia tiež v Rakúsku, Poľsku, Rumunsku a ďalších európskych krajinách. Model ústavnej starostlivosti je vysoko neefektívny a tiež nesmierne nákladný. Prevádzka kojeneckých ústavov a detských domovov stojí štát každoročne 2,7 miliardy korún. Za rovnakú sumu by sa pri tom mohlo podporiť 100 tisíc detí v rodinách.

Zdroj: TS

Česká filmová a televizní akademie (ČFTA) dnes oznámila nominace pro 28. ročník výročních cen Český lev. Celkem 190 akademiků hlasovalo o 87 hraných, dokumentárních, animovaných a krátkých filmech i televizních dílech, které splnily statut cen Český lev. Nejvíce nominací získaly s takřka vyrovnaným počtem filmy Krajina ve stínu, Havel a Šarlatán.

Od letošního ročníku se nově otevřely další kategorie i televizním projektům a díky tomu tak například minisérie Herec získala 7 nominací. ČFTA vyhlásila poprvé také kategorie pro animovaný a krátký film, které v nominacích s převahou ovládla nastupující generace filmařů z řad studentů. O sošku Českého lva v 19 statutárních kategoriích se tak bude ucházet v závěrečném hlasování 27 titulů.

Slavnostní vyhlášení vítězů jednotlivých kategorií proběhne v přímém přenosu České televize na ČT1 6. března z pražského Rudolfina. Moderátorem bude stejně jako v loňském roce Václav Kopta.

Hlasování o nominacích ve všech kategoriích 28. ročníku ocenění Český lev probíhalo od 1. prosince 2020 do 10. ledna 2021. Akademici hodnotili 21 hraných celovečerních filmů, 7 animovaných a 18 krátkých filmů, dále 14 dokumentárních filmů vybraných předvýběrovou komisí sestavenou ze členů akademie a 10 televizních děl.

Z filmové produkce loňského roku nejvíce akademiky zaujal s 15 nominacemi filmové drama Bohdana Slámy Krajina ve stínu, které je kronikou malé vesnice v pohraničí vláčené dějinami třicátých, čtyřicátých a padesátých let minulého století. Po 14 nominacích shodně získal film režiséra Slávka Horáka Havel inspirovaný životem Václava Havla a příběh vyprávějící osud léčitele Jana Mikoláška Šarlatán režisérky Agnieszky Holland. Úspěšně si vedla také televizní minisérie Herec v režii Petera Bebjaka a snímek Modelář Petra Zelenky, které získaly od akademiků po 7 nominacích.

V kategorii nejlepší celovečerní film za rok 2020 jsou nominovány filmy: Havel (producent Slávek Horák), Krajina ve stínu (producenti Martin Růžička, Jindřich Motýl), Modelář (producenti Petr Zelenka, Martin Sehnal), Šarlatán (producenti Šárka Cimbalová, Kevan Van Thompson) a Žáby bez jazyka (producenti Viktor Schwarcz, Mira Fornay). Sošku Českého lva za nejlepší dokumentární film si mohou odnést snímky Alchymická pec(režie Jan Daňhel, Adam Oľha, producenti Pavla Kallistová, Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská, Jan Švankmajer, Jaromír Kallista), Kdo jinému jámu – Rudolf Slánský (režie Martin Vadas, producentka Alena Müllerová), Můj otec Antonín Kratochvíl (režie Andrea Sedláčková, producent Martin Hůlovec), Postiženi muzikou (režie Radovan Síbrt, producenti Alžběta Karásková, Karel Poupě), V síti (režie Barbora Chalupová, Vít Klusák, producenti Vít Klusák a Filip Remunda).

Na dnešní tiskové konferenci ČFTA byli ohlášeni i vítězové nestatutárních cen Českého lva. Cena za nejlepší filmový plakát putovala do rukou Jana Poukara za výtvarný návrh pro film Krajina ve stínu. Cenu filmových fanoušků, kterou uděluje ČFTA ve spolupráci s CSFD.cz, si odnesl snímek V síti režisérů Barbory Chalupové a Víta Klusáka.

Sošku Českého lva pro nejlepší herečku v hlavní roli mohou v březnu získat: Jana Plodková za film Bábovky, Anna Geislerová za roli ve filmu Havel, Jenovéfa Boková za výkon v minisérii Herec, Magdaléna Borová za roli ve filmu Krajina ve stínu a Tereza Těžká za dokumentární film V síti. V kategorii nejlepší herečka ve vedlejší roli akademiky nejvíce zaujaly: Barbora Seidlová ve filmu Havel, Elizaveta Maximová v minisérii Herec, Barbora Poláková a Petra Špalková v Krajině ve stínu a Jaroslava Pokorná ve filmu Šarlatán.

V kategorii nejlepší herec v hlavní roli byli do druhého kola nominováni: Viktor Dvořák  za hlavní roli ve filmu Havel, Jan Cina za minisérii Herec, Csongor Kassai za Krajinu ve stínu, Kryštof Hádek za film Modelář a Ivan Trojan za snímek Šarlatán. Nominace pro nejlepšího herce ve vedlejší roli za rok 2020 získali: Martin Hofmann za film Havel, Stanislav Majer za Krajinu ve stínu, Jiří Mádl za snímek Modelář a Juraj Loj a Josef Trojan za role ve filmu Šarlatán.

Českého lva za nejlepší režii si mohou odnést Slávek Horák za film Havel, Bohdan Sláma za Krajinu ve stínu, Petr Zelenka za Modeláře, Agnieszka Holland za Šarlatána a Mira Fornay za režii filmu Žáby bez jazyka.

Dnes byly zveřejněny i nominace v kategorii nejlepší televizní film nebo minisérie. O sošku Českého lva tak budou letos usilovat televizní minisérie Herec v režii Petera Bebjaka, Stockholmský syndrom režiséra Dana Svátka a televizní film Veterán Jana Hřebejka z produkce České televize. Českého lva za nejlepší televizní seriál může získat Místo zločinu Ostrava v režii Dana Wlodarczyka, Jiřího Chlumského a Jana Hřebejka, Zrádci režisérů Viktora Tauše a Matěje Chlupáčka z produkce České televize nebo seriál Specialisté tvůrců Heike Richter-Karsty a Michaela Bütowa vytvořený televizí Nova.

ČFTA dnes vyhlásila také pětici nominací na nestatutární Cenu Magnesia za nejlepší studentský́ film, kterou uděluje ve spolupráci s Mattoni 1873 a Státním fondem kinematografie. Studentskou cenu tak mohou získat začínající filmaři za krátké filmy Anatomie českého odpoledne – Adam Martinec, Hranice – Damián Vondrášek, Musí to být bolestivý – David Semler, Pripyat Piano – Eliška Cílková a za animovaný film Jsme si o smrt blíž Bára Anna Stejskalová. Snímky Anatomie českého odpoledne, Hranice a Pripyat Piano poustoupily rovněž do nominací v nové kategorii nejlepší krátký film a snímek Jsme si o smrt blíž získal nominaci rovněž v nové kategorii nejlepší animovaný film.

Ceremoniál předávání výročních cen České filmové a televizní akademie, které symbolizují sošky Českého lva, proběhne v sobotu 6. března 2021 od 20.10 hodin v přímém přenosu na ČT1 z pražského Rudolfina. Moderátorem večera bude již potřetí herec Václav Kopta. Průběh večera bude opět řídit osvědčené trio Marek Najbrt, režijní supervizor, Michael Čech, režisér slavnostního večera, a scénograf Martin Chocholoušek.

Ve spolupráci s DaFilms.cz připravuje ČFTA tradiční přehlídku nominovaných filmů aktuálního ročníku Českých lvů. Vybrané filmy bude možné zhlédnout on-line na DAFilms.cz od 1. do 14. března.

28. ČESKÝ LEV – NOMINACE

NEJLEPŠÍ CELOVEČERNÍ FILM

• Havel – producent Slávek Horák
• Krajina ve stínu – producenti Martin Růžička, Jindřich Motýl
• Modelář – producenti Petr Zelenka, Martin Sehnal                                          
• Šarlatán – producenti Šárka Cimbalová, Kevan Van Thompson
• Žáby bez jazyka – producenti Viktor Schwarcz, Mira Fornay

NEJLEPŠÍ DOKUMENTÁRNÍ FILM

• Alchymická pec – režie Jan Daňhel, Adam Oľha – producenti Pavla Kallistová, Zuzana Mistríková,
  Ľubica Orechovská, Jan Švankmajer, Jaromír Kallista
• Kdo jinému jámu – Rudolf Slánský – režie Martin Vadas – producentka Alena Müllerová
• Můj otec Antonín Kratochvíl – režie Andrea Sedláčková – producent Martin Hůlovec
• Postiženi muzikou – režie Radovan Síbrt – producenti Alžběta Karásková, Karel Poupě
• V síti – režie Barbora Chalupová, Vít Klusák – producenti Vít Klusák, Filip Remunda

NEJLEPŠÍ REŽIE

• Havel – Slávek Horák
• Krajina ve stínu – Bohdan Sláma
• Modelář – Petr Zelenka
• Šarlatán – Agnieszka Holland
• Žáby bez jazyka – Mira Fornay

NEJLEPŠÍ HEREČKA V HLAVNÍ ROLI

• Bábovky – Jana Plodková
• Havel – Anna Geislerová
• Herec – Jenovéfa Boková
• Krajina ve stínu – Magdaléna Borová
• V síti – Tereza Těžká

NEJLEPŠÍ HEREC V HLAVNÍ ROLI

• Havel – Viktor Dvořák
• Herec – Jan Cina
• Krajina ve stínu – Csongor Kassai
• Modelář – Kryštof Hádek
• Šarlatán – Ivan Trojan

NEJLEPŠÍ HEREČKA VE VEDLEJŠÍ ROLI

• Havel – Barbora Seidlová
• Herec – Elizaveta Maximová
• Krajina ve stínu – Barbora Poláková
• Krajina ve stínu – Petra Špalková
• Šarlatán – Jaroslava Pokorná

NEJLEPŠÍ HEREC VE VEDLEJŠÍ ROLI

• Havel – Martin Hofmann
• Krajina ve stínu – Stanislav Majer
• Modelář – Jiří Mádl
• Šarlatán – Juraj Loj
• Šarlatán – Josef Trojan

NEJLEPŠÍ SCÉNÁŘ

• Havel – Slávek Horák, Rudolf Suchánek
• Herec – Petr Bok, Pavel Gotthard
• Krajina ve stínu – Ivan Arsenjev
• Modelář – Petr Zelenka
• Šarlatán – Marek Epstein

NEJLEPŠÍ KAMERA

• Havel – Jan Šťastný
• Herec – Martin Žiaran
• Krajina ve stínu – Diviš Marek
• Modelář – Alexander Šurkala
• Šarlatán – Martin Štrba 

NEJLEPŠÍ STŘIH

• Havel – Vladimír Barák
• Herec – Marek Kráľovský
• Krajina ve stínu – Jan Daňhel
• Modelář – Vladimír Barák
• Šarlatán – Pavel Hrdlička

NEJLEPŠÍ ZVUK

• Bourák – Jiří Klenka
• FREM – Dominik Dolejší
• Havel – Viktor Prášil, Pavel Rejholec
• Krajina ve stínu – Marek Poledna
• Šarlatán – Radim Hladík jr.

NEJLEPŠÍ HUDBA

• Bourák – Roman Holý
• Havel – Petr Malásek
• Krajina ve stínu – Jakub Kudláč
• Šarlatán – Antoni Komasa-Łazarkiewicz
• Zrádci – Petr Ostrouchov

NEJLEPŠÍ SCÉNOGRAFIE

• Cesta do nemožna – Noro Držiak, Milan Ondruch, Martin Máj, Jan Kolegar
• Havel – Vladimír Hruška
• Krajina ve stínu – Jan Pjena Novotný
• Marie Terezie II – Martin Kurel
• Šarlatán – Milan Býček

NEJLEPŠÍ KOSTÝMY

• Bourák – Tereza Kučerová
• Havel – Natálie Steklová
• Krajina ve stínu – Zuzana Bambušek Krejzková
• Marie Terezie II – Ján Kocman
• Šarlatán – Katarína Štrbová Bieliková

NEJLEPŠÍ MASKY

• Bourák – Jana Bílková
• Havel – Adriana Bartošová, René Stejskal
• Krajina ve stínu – Lukáš Král
• Marie Terezie II – Barbara Kichi
• Šarlatán – René Stejskal, Gabriela Poláková

NEJLEPŠÍ TELEVIZNÍ FILM NEBO MINISÉRIE

• Herec – hlavní producenti Rastislav Šesták, Peter Bebjak, Kateřina Ondřejková – hlavní tvůrce Peter Bebjak
• Stockholmský syndrom – hlavní producentka Kateřina Ondřejková – hlavní tvůrce Dan Svátek
• Veterán – hlavní producent Jiřina Budíková – hlavní tvůrce Jan Hřebejk

NEJLEPŠÍ TELEVIZNÍ SERIÁL

• Místo zločinu Ostrava – hlavní producenti Jan Lekeš, Martin Froyda – hlavní tvůrci Dan Wlodarczyk, Jiří Chlumský, Jan Hřebejk
• Specialisté – hlavní producenti Rastislav Šesták, Bernd Alexa – hlavní tvůrci Heike Richter-Karst, Michael Bütow
• Zrádci – hlavní producenti Viktor Tauš, Jan Lekeš – hlavní tvůrci Viktor Tauš, Matěj Chlupáček

NEJLEPŠÍ ANIMOVANÝ FILM

• Barevný sen – režisér, producent, výtvarník Jan Balej
• Jsme si o smrt blíž – režie Bára Anna Stejskalová – producenti Jakub Košťál, Vratislav Šlajer – výtvarník Bára Anna Stejskalová
• Mlsné medvědí příběhy – režie Kateřina Karhánková, Alexandra Májová – producentka Barbora Příkaská – výtvarník Filip Pošivač

NEJLEPŠÍ KRÁTKÝ FILM

• Anatomie českého odpoledne – režie Adam Martinec – producent Matěj Paclík
• Hranice – režie Damián Vondrášek – producentka Martina Netíková
• Pripyat Piano – režie Eliška Cílková – producent Jindřich Andrš

CENA MAGNESIA ZA NEJLEPŠÍ STUDENTSKÝ FILM – nestatutární cena

• Anatomie českého odpoledne – režie Adam Martinec
• Hranice – režie Damián Vondrášek
• Jsme si o smrt blíž – režie Bára Anna Stejskalová
• Musí to být bolestivý – režie David Semler
• Pripyat Piano – režie Eliška Cílková

NEJLEPŠÍ FILMOVÝ PLAKÁT – nestatutární cena

• Krajina ve stínu – Jan Poukar – oceněný plakát
• FREM – Adéla Valha Vorbová
• Havel – Jan Poukar
• Můj otec Antonín Kratochvíl – Radka Beránková
• Šarlatán – Rudolf Havlík, Marcela Šedivá

CENA FILMOVÝCH FANOUŠKŮ – nestatutární cena

• V síti – Barbora Chalupová, Vít Klusák (ocenění režiséři) 

PŘEHLED POČTŮ NOMINACÍ (celovečerní hrané a dokumentární filmy a televizní projekty)

• Krajina ve stínu – 15 nominací
• Havel – 14 nominací
• Šarlatán – 14 nominací
• Herec – 7 nominací
• Modelář – 7 nominací
• Bourák – 4 nominace
• Marie Terezie II – 3 nominace
• Bábovky – 1 nominace
• V síti – 2 nominace
• Zrádci – 2 nominace
• Žáby bez jazyka – 2 nominace
• Alchymická pec – 1 nominace
• Cesta do nemožna – 1 nominace
• FREM – 1 nominace
• Kdo jinému jámu – Rudolf Slánský – 1 nominace
• Místo zločinu Ostrava – 1 nominace
• Můj otec Antonín Kratochvíl – 1 nominace
• Postiženi muzikou – 1 nominace
• Specialisté – 1 nominace
• Stockholmský syndrom – 1 nominace
• Veterán – 1 nominace

Hlasovalo 190 akademiků.

Zdroj: TS

RUKA HORE pripravila pred koncom roka 2020 pre všetkých svojich fanúšikov špeciálny, vianočný AUTOMAT, z ktorého vznikol ďalší hudobný úlet. Text skladby „NAJLEPŠÍ ROK MÔJHO ŽIVOTA“ chalani zložili kreatívnym spôsobom a to podľa sviatočných sloganov, ktoré im počas natáčania relácie udreli do očí.

Minulý rok priniesli takýto kreatívny koncept v skladbe „Pumpa“ youtuberská dvojica Sketch Bros – Oliver a Samo. Tentokrát námet na skladbu vznikol počas natáčania relácie, kedy chalanov upútal pretlak vianočných kampaní, preto si začali zapisovať slogany z jednotlivých billboardov a oslovili opäť na beat producenta songu Grizzlyho.

„Snažíme sa v Ruka Hore robiť veci, ktoré sa neočakávajú, preto aj keď to nadhodíme počas natáčania, tak to už musíme splniť. Je to niekedy daň za to, že to sľúbiš pred kamerami a ľudia to vnímajú. Každopádne aj mashup, respektíve krátky hudobný film vznikol tiež spontánnym spôsobom a mali sme samé pozitívne reakcie, pritom sme tým chceli najmä upozorniť na rebrand loga“, opisuje spevák a moderátor Tomy Kotty.

Demo nahrávali v kufri a vizuál ku skladbe vznikol presne tak ako sa nesie pointa celého roka 2020 – zodpovedná izolácia doma pod vedením režiséra Mavrova.

„Celá relácia bola úplne super lebo som si ani neuvedomil, že natáčame. Takže to bolo také kamarátske stretko v aute, keďže sa aj dlhšie poznáme. Tomy má skúsenosti v hudbe, takže text s námetom sme zbúchali spolu veľmi rýchlo. Verím, že ľudia to nebudú brať tak vážne a v tejto dobe sa nad tým najmä pousmejú “, uzatvára Matej Zrebný.

RUKA HORE – SHOWREEL MASHUP |MERCH FILM|
https://www.youtube.com/watch?v=yfTAIKMdcMo

Zdroj: PR MANAŽÉR JANA TRELLOVÁ/RUKA HORE
Foto: Youtube Ruka Hore

Neuveriteľných 15 nominácií na Českého leva a päť na Ceny českej filmovej kritiky – taká je aktuálna bilancia filmu režiséra Bohdana Slámu KRAJINA VE STÍNU, ktorý sa týmto v Česku zaradil na špičku kvalitných filmov minulého roka. V oboch prestížnych oceneniach snímka figuruje aj v najvyššej kategórii – Najlepší celovečerný film. Na najlepšieho herca v hlavnej úlohe je nominovaný slovenský herec Csongor Kassai. Úspešný česko – slovenský film mal už dva termíny slovenskej premiéry, ten tretí, snáď posledný, príde s „dobou otvorených kín“.      

„Úspech filmu, ktorý prišiel s nomináciami na Českého leva a pred tým na Ceny českej filmovej kritiky nás mimoriadne potešil, aj keď z pozície slovenských koproducentov sme dôverovali jeho kvalitám už od začiatku. Naša spoločnosť sa chce popri komerčných filmoch venovať aj divácky náročnejším, umeleckým titulom. Potvrdenie, že práve Krajina ve stínu takým filmom je, prišlo aj cez aktuálnu správu o spomínaných nomináciách,“ povedal Peter Neveďal zo spoločnosti Filmpark production, ktorý spolu so Silviou Učňovou Kapustovou film koprodukoval. Tá ako riaditeľka distribučnej spoločnosti Filmtopia, ktorá prinesie film do našich kín, upozorňuje, že snímka vstúpi do všetkých slovenských kín – do kamenných kín, multiplexov, filmových klubov a nezávislých priestorov – až po tom, čo to pandemická situácia dovolí, a tieto priestory sa opäť otvoria. Slámova novinka mala slovenskú predpremiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Cinematik 2020.

Film získal 15 nominácií na Českého leva, čo je najvyšší počet. Krajina ve stínu sa bude o ocenenie uchádzať v kategóriách: Najlepší celovečerný film, Najlepšia réžia, Najlepšia herečka a najlepší herec v hlavnej aj vo vedľajšej úlohe, Najlepší scenár, kamera, strih, zvuk, hudba, scénografia, kostýmy, masky, Najlepší filmový plagát. V poslednej uvedenej kategórii – za českú verziu plagátu – film už cenu získal. Víťazi budú známi 6. marca 2021. Presne o mesiac skôr, 6. februára 2021 sa zverejnia výsledky Ceny českej filmovej kritiky, tam má Krajina ve stínu šancu v piatich kategóriách: Najlepší film, Najlepšia réžia, scenár, Najlepšia herečka a Audiovizuálny počin.  

 Krajina ve stínu je prvý historický film Bohdana Slámu. Čierno-biela snímka, nakrútená na klasický pás, zaznamenáva skutočný príbeh; je kronikou toho, ako sa pokojné medziľudské vzťahy v malej obci v pohraničí premenia, keď okolo prejde veľká história. Ide o dôležitú kapitolu zo spoločných československých dejín z obdobia 30. až 50. rokov minulého storočia. Režisér a scenárista Ivan Arsenjev zobrazili tému filmu veľmi originálne, pričom sa opierali o doposiaľ nezaznamenané historické udalosti. Výpravná dráma poukazuje na to, čo dokáže páchať človek na človeku, čo je aktuálne aj v súčasnosti.

Vo filme účinkujú: Magda Borová, Csongor Kassai, Stanislav Majer, Zuzana Kronerová, Agi Gubíková, Petra Špalková a ďalší.

Poďakovanie patrí Audiovizuálnemu fondu, ktorý podporil realizáciu aj distribúciu tohto dôležitého filmu.

Filmografia režiséra Bohdana Slámu: ● Divoké včely (2001) – prvá cena na festivaloch v Rotterdame a San Francisku ● Radhošť (2002) ● Štěstí (2005) – Český lev 2005 za najlepší film, réžiu, scenár, kameru, hlavný ženský herecký výkon, vedľajší ženský herecký výkon a hlavný mužský herecký výkon; prvá cena na festivale v San Sebastian ● Venkovský učitel (2008) – Český lev 2008 za najlepší scenár a vedľajší ženský herecký výkon; ocenený na benátskom filmovom festivalu ● Čtyři slunce (2012) ● Život a doba soudce A. K. (2014) – televízny seriál ● Kancelář Blaník (do roku 2014) – internetový satirický seriál ● Bába z ledu – (2017) ● Krajina ve stínu – (2020).

Zdroj: TS

Výnimočnú príležitosť vidieť v akcii svetovú baletnú megastar, „tanečníka storočia“ Vladimira Malakhova ponúkne už v piatok 22. januára o 20:00 prostredníctvom portálu navstevnik.online Štátne divadlo Košice. Online svetovú premiéru bude mať nový autorský projekt Ondreja Šotha Malakhov – nesmrteľnosť tanca, v ktorom Vladimir Malakhov spolu s baletným súborom košického divadla predstaví divákom rozmanitý a pestrý život Nureyeva, jeho vnútorný svet, ideály, úspechy, ale aj sklamania.       

Divák sa cez spomienky Vladimíra Malakhova na jednu z najvýraznejších osobnosti svetových dejín profesionálneho tanečného umenia ponorí do vnútorného sveta Rudolfa Nureyeva, ktorý svojou technikou klasického tanca a umeleckou tvorbou výrazne prispel k rozvoju baletného umenia. „Vždy sa opieram o historické originály, a v prípade Nureyeva sú dostupné filmové diela, ale aj knižné, pramene. Naštudoval som si aj dokumentárne filmy a komunikujem so žijúcimi ľuďmi, ktorí ho osobne poznali,“ hovorí o vzniku nového baletu Ondrej Šoth.

V hlavnej úlohe Nureyeva sa predstaví ukrajinský tanečník a choreograf, v minulosti tiež sólista baletu Viedenskej štátnej opery, Národného baletu v Kanade, riaditeľ Staatsballet v Berlíne a čestný profesor ukrajinskej Akadémie choreológie Vladimír Malakhov, európskou tanečnou kritikou označovaný ako “tanečník storočia”. S košickým baletom spolupracuje už takmer desať rokov – v septembri 2015 ako režisér a choreograf inscenoval Bajadéru Ludwiga Minkusa, v marci 2018 Labutie jazero P. I. Čajkovského. „Nureyev bol veľkým človekom a obrovskou hviezdou a pozná ho celý svet. Nepoznal som ho osobne, ale tancoval som  jeho choreografie Labutieho jazera a Spiacej krásavice. Naše cesty sa nikdy nestretli, ale bolo pre mňa veľkým potešením účinkovať v jeho choreografiách. Osobitne teraz v Košiciach choreograf Ondrej Šoth priamo pre mňa vytvoril túto postavu a som veľmi rád, že som v tomto projekte zainteresovaný ako tanečník. Môžem sa v tejto postave otvoriť ešte o to viac, že je to veľmi dramatická rola. Je v nej aj tanec, ale na javisku trávim veľmi veľa času a je to viac divadlo ako samotný tanec,“ hovorí Malakhov. Ako dodáva, Nureyeva naživo na scéne nevidel. „Videl som veľmi veľa filmových materiálov, prečítal veľa literatúry, článkov, rozprával som sa o ňom s priateľmi, ktorí ho osobne poznali a poznali jeho príbeh. Hovorili mi o tom, ako žil, aký bol ako človek temperamentný a emocionálny. V balete, ktorý pripravujeme, neukazujeme jeho zlé stránky, ukazujeme jeho dušu, jeho rozpoloženie a svet jeho emócií,“ dodal Malakhov.

Príprava novej inscenácie v neľahkých časoch pandémie koronavírusu trvala takmer rok. Premiéra baletu Nureyev sa už trikrát odložila a tak Štátne divadlo Košice v predstavení Malakhov – Nesmrteľnosť tanca prináša všetkým milovníkom tanečného umenia, ale nielen im, jeho online podobu. Podľa Ondreja Šotha dlhé obdobie prípravy a s ním spojená spolupráca baletného súboru s Vladimirom Malakhovom boli obrovským prínosom. „Keď si uvedomíme, že existuje vo svete história tanca, kde bolo neskutočné množstvo interpretov rôznych tanečných žánrov a keď máte možnosť spolupracovať s tretím tanečníkom sveta – po Nureyevovi, Baryšnikovi, je to práve Malakhov, tak si človek uvedomí, že aj zázraky sa dejú. Spolupracovať s človekom, ktorý má v sebe obrovskú prívetivosť, skromnosť, úctu, hĺbku, empatiu, neskutočne otvorenú emóciu, navyše, pri jeho pedagogickej činnosti, vďaka ktorej je za určité obdobie vidieť obrovský rast súboru, zdokonalenú prácu s chodidlami – na podlahe sa tanečníci vznášajú ako na vode – a zvlášť, keď je Malakhov vzorom a príkladom svetového tanečného umenia, interpretácie pre neskutočné množstvo svetových choreografov, ktorí vedia obsiahnuť mnoho žánrov a štýlov, to sa pre nás v Košiciach volá strom múdrosti a života. Náš súbor teraz pracuje úplne iným spôsobom, jednak sa stretáva s odkazom svetovej tvorby interpretácie Malakhova a pedagogickej, edukačnej činnosti Andreja Petroviča, pre ktorého je Malakhov tak isto veľkým inšpirátorom a vzniká – šťastie domu umenia,“ povedal Šoth pred časom v rozhovore pre portál mojakultura.sk.

Svoje niekoľkomesačné pôsobenie v Košiciach si pochvaľuje aj Vladimir Malakhov. Nielen kvôli výnimočnému predstaveniu, ktoré vzniklo. „Cítim sa tu ako doma, ako v rodine. A tak už veľa rokov prichádzam do Košíc ako k sebe domov a som veľmi rád. Som vďačný aj za to, že ma košický balet prichýlil v tejto neľahkej situácii súvisiacej s koronavírusom, keď sa zrušili všetky moje plány a predstavenia. Možno som mohol sedieť doma a piť čaj, ale je pre mňa veľmi príjemné, že môžem tu v Košiciach robiť baletné cvičenia so súborom, skúšať, pripravovať novú inscenáciu. Dáva mi to veľmi veľa do života nielen ako človeku, ale aj ako umelcovi,“ hovorí Malakhov.

Zdroj: TS

Posolstvo duchovnej tvorby sa v časoch pretlaku mainstreamovej hudby javí ako takmer bezvýznamné. A predsa sa nájdu tvorcovia, ktorí si dôležitosť tohto odkazu uvedomujú. Skladateľ Pavol Malovec sa s chuťou zhosťuje neľahkej úlohy a uvádza tak do života svoju CD novinku, ktorá vychádza vo vydavateľstve Hudobný fond.

Album Sequentia predstavuje reprezentatívny odraz tvorby súčasného autora Pavla Malovca, ktorého hudba je charakteristická najmä introvertnými a lyrickými hudobnými prvkami. CD vzniklo ako bezprostredná reakcia na oslavu skladateľovho životného jubilea. „Pri príležitosti oslavy mojej 60ky sa uskutočnil koncert, na ktorý sme spolu s kolegom skladateľom Vladimírom Godárom pripravili vydarenú dramaturgiu. Rovnaký program som potom následne použil aj pri realizácií vlastného CD,“ uvádza Pavol Malovec. Nahrávka obsahuje päť pomerne rozsiahlych skladieb, ktorých spoločným menovateľom je duchovný námet a pokojný, až meditatívny charakter. Pri komponovaní obracia Malovec svoju pozornosť ku gregoriánskemu chorálu a využíva i náznak ľudovej melodiky. Väčšinu skladieb albumu venoval autor súhre sláčikových nástrojov a výlučne ženskému sólovému hlasu. Vokálne skladby využívajú sakrálne texty, reflektujúce spievaný opakujúci sa žalm alebo hymnus. Z tejto myšlienky je odvodený aj samotný názov albumu. „Sequentia doslova znamená nasledovanie. Takáto sekvencia sa v rámci liturgickej hudby spievala v rôznych obmenách, čím hymnus alebo žalm neustále pokračoval,“ vysvetľuje autor.

Všetky skladby, ktoré vznikali postupne od 90tych rokov, si zachovávajú svoj hlboký intímny ráz s väčšími či menšími zmenami a vzruchmi. Nahrávku s čisto sláčikovým inštrumentálnym zastúpením otvára sólová skladba Musica per viola v podaní violistu Petra Zwiebela. Ostatné štyri skladby zaznievajú v interpretáciách slovenských hudobníkov, v zastúpení niektorých členov Muchovho kvarteta (Pavla Muchu, Juraja Tomku a Jozefa Ostroluckého) a violončelistu Borisa Bohóa. Inštrumentálna línia je pretkaná vokálnymi vstupmi, ktoré skladateľ zveril sopranistkám Jane Pastorkovej, Petre Noskaiovej a Hilde Gulyás. „Sú to tri speváčky, z ktorých každá má inú farbu hlasu. Každá ale dokázala vystihnúť to určité chvenie hudby, ktorú som napísal,“ komentuje Malovec.        

Pre nahrávanie CD si realizátori projektu zvolili priestory Evanjelického kostola v Senci, ktorý je známy svojimi dobrými akustickými vlastnosťami. Základ pre nahrávanie nepredstavovalo len bravúrne zvládnutie hudobných pasáží interpretmi, ale aj dosiahnutie istej nálady, ktorá je prítomná vo všetkých skladbách. „Sústredil som sa na to, aby mali skladby rovnaký zvuk, rovnaký “feeling“. Preto sme si pre nahrávanie vybrali kostol s klenbovou výzdobou a prirodzeným dozvukom, kde sa muzikantom dobre pracovalo,“ vysvetľuje autor.  

Album Sequentia obdarúva poslucháča veľmi hlbokým a citovým zážitkom, príznačným pre sakrálnu hudbu. „Myslím si, že každého človeka priťahujú určité duchovné hodnoty. Naše kultúrne európske dedičstvo je veľmi bohaté a napriek všetkým zmenám, k nemu poslucháč inklinuje. Každý poslucháč, ktorý bude túto hudbu počúvať, s ňou bude sám. Preto potrebuje mať akúsi vnútornú samotu, aby v ňom mohli tieto skladby prebudiť pôžitok z hudby, zo samoty a z vlastného počúvania,“ uzatvára Malovec.

Ďalšie informácie o CD Pavol Malovec – Sequentia:
https://www.musicaslovaca.sk/index.php?route=product/product&product_id=2950

FB profil Hudobného fondu
https://www.facebook.com/hudobnyfond.sk?fref=ts

www.hf.sk
www.musicaslovaca.sk

Zdroj: Hudobný fond

Zástupcovia asociácií a združení v kultúrno-kreatívnom priemysle (KKP) reagujú na zverejnený návrh Plánu obnovy, ktorý Vláda Slovenskej republiky predstavila verejnosti v prvých dňoch roka 2021. V tomto dokumente  sa aj napriek odporúčaniu Európskeho parlamentu zo 17. septembra 2020 o Kultúrnej obnove Európy (2020/2708(RSP)), ako aj Výboru NRSR pre kultúru a médiá, ktorý uznesením zo dňa 23.9.2020 odporúča Vláde SR, aby vyčlenila minimálne 2% z prostriedkov Mechanizmu obnovy a odolnosti, na kultúrne a kreatívne sektory, nenachádza samostatná kapitola pre kultúru a jej obnovu! Tieto prostriedky by pritom mali byť použité aj na reštrukturalizáciu a udržateľnosť kultúrnych a kreatívnych sektorov hospodárstva, pričom odporúčania pripomínajú potrebu plánovania zdrojov na zabezpečenie kontinuity činností v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a priemysle, a na zabezpečenie predvídateľnosti pre ľudí pôsobiacich v tejto oblasti.

Kultúrny rozvoj je jedným z hlavných pilierov budovania zdravej, vzdelanej a konkurencieschopnej spoločnosti, ktorá môže vytvárať hodnoty, a nie byť len obslužnou bázou pre ostatné krajiny v rámci Európskeho spoločenstva. Bez týchto vlastností, a najmä účasti mladej generácie na kreatívnej tvorbe a inováciách, ako aj bez zabezpečenia moderných podmienok pre rozvoj kreativity a kultúrneho povedomia, zostane aj v budúcnosti naša spoločnosť len „montážnou halou“ Európy.  

Z ekonomického pohľadu kultúrno-kreatívny priemysel, spolu s cestovným ruchom, vytvárajú najväčšiu spotrebu pri najnižších vstupných investíciách. Je to cesta, ktorou by sa naša krajina mala uberať a vytvárať podmienky na rozvoj tohto potenciálu. Zároveň by sme chceli upozorniť, že naše odvetvie bolo, a stále je, najpostihnutejším v rámci pandémie COVID-19 bez adekvátnej pomoci, ktorá prichádza neskoro a v nedostatočnej intenzite, napriek našej enormnej snahe pomáhať a hľadať riešenia. Slovenská republika je v rámci čerpania eurofondov na 25. mieste z 28 členských krajín. Prichádzame s ponukou v rámci KKP aj v tejto oblasti napomôcť  situáciu zlepšiť. Je však potrebná vzájomná komunikácia a nastavenie možností zo strany štátu tak, aby bolo možné využiť potenciál, ktorý náš sektor jednoznačne ponúka, a ktorý ostáva nepodporený a nevyužitý. Ak je to možné v krajinách ako Rumunsko, alebo Rakúsko, tak veríme, že spoločne by sme našli cestu aj u nás.

Sme si vedomí, že oblastí, ktoré vyžadujú zásadné štrukturálne zmeny v našej krajine, je mnoho, a vyváženosť Plánu obnovy je citlivá a odborná téma, ale sme presvedčení, že kultúra by v ňom nemala chýbať, bolo by to bezprecedentné. Zúžiť oblasť obnovy len na sanáciu kultúrnych pamiatok je nedostatočné, a z nášho pohľadu neprijateľné. Preto vyzývame Vládu SR, ako aj poslancov NRSR, aby prehodnotili usporiadanie a zameranie Plánu obnovy, a vyčlenili na štrukturálne zmeny a rozvojovú pomoc v kultúre zodpovedajúci podiel, ktorý bude zohľadňovať potreby nášho odvetvia.

Veríme, že ešte stále existuje dostatok priestoru a času na zapojenie ľudí a odborníkov z KKP do procesu prípravy návrhu Plánu obnovy, a budeme môcť ako relevantní a rešpektovaní partneri prinášať konkrétne návrhy a riešenia. Ponúkame dialóg a naše kapacity na zmysluplnú diskusiu.

• AHKS Asociácia Hudobných Klubov Slovenska
• HÚS Hudobná Únia Slovenska
• Združenie promotérov a festivalov na Slovensku
• RND Radošinské naivné divadlo
• SOZA Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam
• CIF Fórum kreatívneho priemyslu
• SJS Slovenská jazzová spoločnosť
• Zástupcovia ticketingových spoločností v SR
• BTL Komunikačná asociácia
• ANP Asociácia nezávislých producentov
• AKIS Asociácia kultúrnych inštitúcií Slovenska
• United Music Academy
• Asociácia DJov a hudobných producentov Slovenska
• APAF Asociácia producentov animovaných filmov
• KND Klub nezávislých divadiel
• ADT Akadémia divadelných tvorcov
• SKKD Slovenská koalícia pre kultúrnu diverzitu
• Temné kecy stand up comedy
• Divadlo LA KOMIKA

Zdroj: Hudobná únia Slovenska

Prednáška v talianskom jazyku so slovenskými titulkami v rámci cyklu venovanému velikánom súčasného talianskeho umenia.

“To, čo v živote obzvlášť potrebujeme, je citlivosť: vnímať svet okolo nás ako na záhadu … Žiť na zemi ako v obrovskom múzeu plnom neuveriteľných vecí.” Toto sú slová talianskeho umelca Giorgia De Chirico, autora obrazov klasických námestí obývaných strašidelnými postavami a tieňmi, ktoré účelovo znázorňoval so skreslenou perspektívou a naklonenými plochami. Tieto klaustrofobické snové scenérie svojou atmosférou plnou melanchólie a tiesne ovplyvnili na začiatku dvadsiateho storočia francúzsku avantgardu a neskôr inšpirovali surrealistov.

Giorgio De Chirico sa narodil 1888 v gréckom meste Volos. Rok po otcovej smrti v 1905 sa rodina presťahuje do Nemecka, kde Giorgio navštevuje akadémiu výtvarných umení, dostáva sa do kontaktu s nemeckou kultúrou, číta Schopenhauera a Nietzscheho, nadchne sa pre antické umenie a študuje symbolistu Arnolda Böcklina.

Dva roky po príchode do Talianska sa presťahuje do Florencie, pod vplyvom Giotta a toskánskych primitivistov sa vo svojich dielach sústredí na zachytenie priestoru v perspektíve a maľovanie obrazov s typickými s arkádami. Tak vznikajú jeho prvé metafyzické diela “Enigma…”, v ktorých sa snaží pretaviť na plátno svoje pocity, melanchóliu jesenných dní v talianskych mestách.

V roku 1911 De Chirico odchádza s mamou a bratom do Paríža, kde sa pod vplyvom francúzskej umeleckej avantgardy rozvinie jeho dlhoročná kariéra. Diela Giorgia De Chirica zaujmú Pabla Picassa a básnika Guillauma Apollinaira a vďaka ich priateľstvu sa dostane do úzkeho kruhu parížskych intelektuálov. Apollinaire reaguje na výstavu De Chiricových diel recenziou, v ktorej použije po prvýkrát termín “metafyzický”. Publikum a kritika sa stotožnia s básnikovým nadšením pre De Chiricove umelecké kvality, odozva na tvorbu mladého De Chirica sa objaví vo všetkých dobových novinách.

Roku 1916 namaľuje prvé verzie obrazov Hektor a Andromaché a Znepokojivé múzy, z ktorých jasnejšie vyplývajú pravidlá metafyzickej maľby. Roku 1918 odíde do Ríma, kde spolu s Prampolinim, Carra a Sofficim vystavuje v priestoroch redakcie “Epoca”.

Architektonické vízie, talianske námestia, osamotené sochy, objekty s približujúcimi sa znepokojivými výjavmi, figuríny, ktoré zapĺňajú De Chiricove maľby obdivujú predovšetkým dadaisti a surrealisti ako zdroj inšpirácie a výskumu, ale uznávajú ich aj nemeckí umelci hlásiaci sa k magického realizmu, k Bauhaus a hnutiu Nová vecnosť. Giorgio de Chirico zomrel po dlhej a búrlivej umeleckej kariére v Ríme v roku 1978.

Vplyv De Chiricovho diela prekračuje hranice výtvarného umenia, odkazy na jeho tvorbu nájdeme v rôznych aspektoch moderného sveta, vo filmoch Michelangela Antonioniho, v tvorbe mnohých fotografov, v móde a dokonca aj vo videohre Ico pre Playstation 2. Spisovateľ Sir V. S. Naipaul pomenoval jeden zo svojich románov Tajomstvo príjazdu podľa De Chiricovho obrazu The Enigma of Arrival.

Gian Luca Bianco (Miláno, 1967) je režisér, umelec a spisovateľ. Na svojom konte má réžiu filmov a dokumentov, divadelných produkcií a je autorom niekoľkých kníh. Realizuje výstavy v Taliansku aj v zahraničí, pracuje ako kurátor a v poslednom období (od roku 2016) sa zameriava na ideu „fragmentu“, z ktorej sa zrodil cyklus diel nazvaných Imbilico (na pokraji). Je hlbokou reflexiou na tému deštrukcie a straty či už citov alebo materiálu. Projekt bol prezentovaný v Miláne, Monze Gubbiu, Macerate, Perugii, Insbrucku, Barcelone, New Yorku, Dusseldorfe a pod. Je aj umeleckým poradcom. Niekoľko rokov žil v New Yorku, kde nasával výnimočnú atmosféru svetovej metropoly. Momentálne žije v Assisi v Umbrii.

Informácie
Dátum: pondelok 25. januára 2021
Čas: o 20:00 hod.
Vstup : voľný
Miesto: online https://www.facebook.com/IICBratislava

Český elektronický producent Silent Letter prichádza s debutovým albumom. Nie je však žiaden nováčik, s českou klubovou scénou je pevne spätý už od konca 90. rokov pod pseudonymom Paul Hawk. Svoju prvú štúdiovku s názvom LAVA posiela do sveta na slovenskom vydavateľstve GERGAZ.

Autorom spomínaných projektov je v Prahe usadený moravský rodák Pavel Jestřáb. Silent Letter stojí na pomedzí jeho identity ako vizuálneho umelca a techno DJa Paula Hawka. S Paulom má spoločnú formu, s Pavlom zase konceptuálne a obsahové premýšľanie pri tvorbe trackov. Paul Hawk má jasne nastavené mantinely, a to tanečné a párty orientované techno. Ako Silent Letter žánrové vymedzenie nezastáva, je to hudobný projekt s otvoreným poľom.

Proces tvorby sa u Pavla odvíja od tradičného modelu usadenia sa za midi klaviatúru a hľadanie ideálneho tvaru, až po zaznamenanie si náhleho nápadu do diktafónu telefónu pri jazde na bicykli. „Časť motívov skladieb vznikla na cestách, vo vlaku Praha/Brno, alebo napríklad v Kambodži v hotelovej izbe pri sledovaní karaoke. Inšpiráciou je hlavne moment, chvíľa, zážitok, situácia alebo spomienka, ktorú oživuje zvukové skúmanie prostredníctvom klávesnice. Akonáhle človek cítí, že se začína hudobne niečo diať, premieňa sa v podstate na sochára a začína vrstviť materiál,” opisuje Pavel.

Album LAVA vznikal s pauzami približne rok a pol. Obsahuje necelú hodinu hudby v podobe 12 skladieb. Ich názvy vykračujú po stopách miest alebo udalostí, vzápätí sa však zovšeobecňujú. „Zaujíma ma ich presah, metaforická rovina, potenciál otáznikov. V každom názve je pre mňa privátna intimita aj otvorený scenár, a to aj pre mňa samotného. Napríklad See The Lighthouse môže byť náhla spomienka na malý ostrov neďaleko Taiwanu, no rovnako aj metafora nádeje pre všetkých stroskotancov v anonymných mestských bytoch.”

Spolupráca Silent Letter a slovenského nezávislého vydavateľstva GERGAZ vzišla z prípravy napokon nevydanej série kompilácie Project Mooncircle – Finest Ego v roku 2013. Album LAVA vychádza 21. januára 2021 v digitálnej podobe na Bandcampe, onedlho bude dostupný prostredníctvom streamovacích služieb. Autorkou vizuálu je Jolana Sýkorová, Pavlova bývalá spolužiačka z pražskej UMPRUM, grafička žijúca v Amsterdame a členka tamojšieho štúdia Moniker. O mastering albumu sa postaral Tomáš “Gaex” Karásek.

LAVA Bandcamp: https://gergaz.bandcamp.com/album/lava
Facebook Silent Letter: https://www.facebook.com/silentletterlive

Vizuál: Jolana Sýkorová
Zdroj: TS

Vydavateľstvo Supraphon v týchto dňoch rozbehlo hneď dve vlastné podcastové edície. V prvej, ktorá nesie názov „Supraphon podcast“, sa poslucháči započúvajú do rozprávania interpretov, tvorcov a ďalších zaujímavých osobností spojených s popom, rockom, folkom, country či hovoreným slovom.  Druhá séria s názvom „Supraphon Vivace podcast“ je venovaná protagonistom klasickej hudby a voľne nadväzuje na newsletter Vivace, ktorý Supraphon  vydáva už niekoľko rokov.

Cieľom podcastov Supraphonu je dať možnosť nahliadnuť za oponu jedného z historicky najvýznamnejších českých hudobných vydavateľstiev. Rozhovory s hudobníkmi, so spevákmi, ale i so skladateľmi či s producentmi a ďalšími tvorcami nových i legendárnych nahrávok priblížia špecifický svet hudobných albumov a audiokníh.  V oboch podcastových edíciách sa odráža, že Supraphon je živým organizmom, kde sa neustále deje niečo zaujímavé. Rozprávanie sa točí nielen okolo aktuálnych noviniek a zaujímavostí, ale pripomína tiež rôzne výročia. Nové epizódy „Supraphon podcast“ a „Supraphon Vivace podcast“ sa objavujú striedavo vždy v pondelok na všetkých dostupných podcastových platformách.

Sprievodcami prvých dielov sú skúsení publicisti Tomáš Pilát a Marek Šulc, ktorých ďalej doplnia rôzne osobnosti, v Supraphone priamo pôsobiace alebo s ním spolupracujúce. V rámci už zverejnených epizód „Supraphon podcast“ si môžeme vypočuť rozhovory s populárnou speváčkou Dashou, so swingovým spevákom Janom Smigmatorom či s vokálnou formáciou 4 Tenoři. Zaujme i rozprávanie s Martinom Kláskom o histórii Divadla Spejbla a Hurvínka. Aktuálne, od pondelka, 18. januára 2021 ponúka „Supraphon podcast“ rozhovor hudobného publicistu a producenta Supraphonu Karla Deniša s legendou českého rocku Vladimírom Mišíkom. Na pondelok 25. januára sa pripravuje podcast s Naďou Dvorskou – producentkou audioknihy „Korespondence Boženy Němcové“, ktorá vyšla pri príležitosti minisérie „Božena“, ktorú práve uvádza Česká televízia.

„Supraphon Vivace podcast“ ponúka epizódy s klaviristom Janom Bartošom, ktorý hovorí o svojom novom albume s dielom Vítězslava Nováka, i o nedožitých deväťdesiatinách legendárneho klavírneho virtuóza Ivana Moravca. Ďalej boli zverejnené rozhovory s hobojistom Vilémom Veverkom a so Smetanovým triom. Vo výhľade je podcast s Doležalovým kvartetom, ktoré nahralo neznáme skladby barokového skladateľa Josefa Myslivečka. 

Supraphon podcast s Vladimírom Mišíkom: https://lnk.to/PodcastVladimirMisikPR
Supraphon podcast: https://www.supraphonline.cz/podcast/supraphon-podcast
Supraphon Vivace podcast: https://www.supraphonline.cz/podcast/supraphon-vivace-podcast

Hudobné vydavateľstvo SUPRAPHON je historicky najvýznamnejšou českou gramofónovou firmou. Značka bola zaregistrovaná už v roku 1932. V povojnových rokoch niesli toto označenie domáce gramoplatne určené na export, a napomáhali tak šíreniu mena predovšetkým českej klasickej hudby. Vďaka cieľavedomej dramaturgii vznikol rozsiahly katalóg titulov systematicky mapujúcich dielo českých skladateľov a interpretov. V priebehu ďalšieho vývoja sa stal Supraphon synonymom českého gramofónového priemyslu. Jeho bohatý zvukový archív bol v roku 1998 vyhlásený za významnú kultúrnu pamiatku. Napriek tendenčným kultúrnym trendom pred rokom 1989 obsahuje archív Supraphonu okrem veľkého množstva titulov všetkých hudobných žánrov i cenné nahrávky hovoreného slova. To, že Supraphon držal krok s technickým vývojom, dokazujú až tri tohtoročné výročia: 70 rokov od vydania prvej nerozbitnej vinylovej platne (išlo o LP s nahrávkou „Má vlast“ B. Smetanu), 35 rokov od vydania prvých CD („Má vlast“ B. Smetanu a výber hitov K. Gotta) a 10 rokov od spustenia Supraphonline.cz – vlastného online obchodu pôvodne len s digitálnym obsahom, dnes jedného z najvýznamnejších českých e-shopov s hudbou, hovoreným slovom a filmom v mnohých rôznorodých formátoch.

Zdroj: SUPRAPHON

Zdá se vám domácí popmusic snadno zaměnitelná a možná poněkud zacyklená sama v sobě? Pak nastražte uši! Na domácí popové jeviště totiž vstupuje nová tvář a nástup má vpravdě excelentní. Sotva osmnáctiletý mladík jménem RODAN se nebojí jít na to jinak než většina ostatních a v produkci renomovaného Jana Čechtického (Ohm Square) si rázně říká o pozornost s autorským debutovým singlem Gone! Píseň, která je aktuálně nasazena v chartu Evropy 2 i hitparádě Expres FMzaujme perfektní angličtinou, příjemně jemným, ale při tom dostatečně výrazným zvukem i citlivou produkcí a jako celek snese sebepřísnější srovnání se světovou produkcí v ranku moderního popu.

„Singl Gone jsem napsal v období, kdy jsem o sobě trochu pochyboval, v období mé určité transformace, ztrátě iluzí – že by přechod do dospělosti? Myslím, že v podobném rozpoložení, se čas od času ocitáme všichni, pro mě to bylo jednodušší v tom, že jsem v těchto chvílích mohl utéct k hudbě, kterou bych chtěl do budoucna hrozně rád dál dělat, vyvíjet se, zlepšovat a koncertovat,“ komentuje svůj singlový debut i další plány RODAN, který je sice věkem i vzhledem ještě teenager, ale jeho debutový singl zaujme možná až překvapivou vyzrálostí, kterou doplňuje nezpochybnitelný talent.

„Vždycky jsem měl sen, že jednou budu vyprodávat stadiony a nahrávat v dobrých studiích. Teď jsem, poté co jsme začali spolupracovat s Honzou Čechtickým, už aspoň do profesionálního studia nakoukl. Můj hlavní cíl je dokázat, že se naše generace může kvalitou přiblížit zahraničním vzorům nebo se jim i vyrovnat,“ dodává talentovaný mladík se sebevědomě sympatickou vizí.

Zajímá-li vás o RODANovi více, měli byste vědět, že celým jménem (pod nímž ho najdete na sociálních sítích, viz linky níže) se jmenuje Rodan Tuka, narodil se v Neratovicích, ale od útlého věku žije v Praze – Letňanech. Ve svých čerstvých osmnácti je aktuálně studentem třetího ročníku na škole SOŠ pro Administrativu EU. Kromě studia (a samozřejmě muziky) se věnuje fotbalu, který hraje od svých šesti za klub Spartak Kbely, odkud si na chvíli odskočil do Meteoru, a do svých čtrnácti let hrál také tenis.

Když pak přijde na RODANův vztah k hudbě, vzpomíná, že už si od svých dětských let zpíval s babičkou a mámou na zahradě a pořádal pro ně se svou sestřenicí koncerty. „Zpívání mě hodně bavilo a ačkoliv nejsem zrovna extrovert, nikdy jsem se nestyděl zpívat před ostatními lidmi. Často jsem si pouštěl doma hudbu a zpíval si s ní, vystupoval jsem na školních akcích,“ říká RODAN, který jako své inspirační zdroje označuje zahraniční pop ale i nezávislou scénu, kterou poslouchají jeho rodiče. Ostatně fakt, že oba rodiče jsou velcí hudební fanoušci a otec navíc vášnivý kytarista samouk dokazuje, že má RODAN doma pro svůj talent skvělé zázemí. Svou první kytaru dostal v patnácti letech a coby samouk jde ve šlépějích otce. Nyní navíc přidal piano, na které se rovněž učí sám.

S vlastní tvorbou pak začal RODAN zhruba před dvěma lety záhy poté, co dostal kytaru. „Začal jsem hrát i na ulici, nejprve převzaté skladby, postupně jsem zařazoval i svoje. Zpívám v angličtině, protože je to pro mě přirozené, angličtina mi přijde mnohem zpěvnější a ohebná, mám pocit, že v češtině zní můj hlas jinak. A i komunikace v ní mi – jako většině mých vrstevníků – nedělá žádný problém,“vysvětluje mladý muž s vizáží sympatického kluka, o kterém rozhodně ještě hodně uslyšíme….

RODAN TikTok: www.tiktok.com/@rodan.official
RODAN YouTube:  www.youtube.com/channel/rodanmusicofficial
RODAN Instagram: www.instagram.com/rodanmusicofficial
RODAN Facebook: www.facebook.com/rodanmusicofficial

Zdroj: SUPRAPHON

Johann Sebastian Bach. Hudobný génius, ktorého nesmrteľných 6 suít pre sólové violončelo vychádza ako ojedinelá nahrávka popredného slovenského violončelistu Jána Slávika. Kompletné prevedenie komorného diela velikána všetkých čias vstupuje do života pod hlavičkou vydavateľstva Real Music House.

Bachove violončelové suity patria k azda najznámejším a z hľadiska kompozície k najrozpoznateľnejším sólovým skladbám, aké kedy boli tomuto nástroju dedikované. Nemecký skladateľ ich skomponoval okolo roku 1720, pre technickú náročnosť a nedokonalosť kópií notových zápisov však dielo v tom čase nebolo populárne. Renesanciu zažíva začiatkom 20. storočia vďaka Pablovi Casalsovi, s ktorým sa rokmi šíri medzi virtuóznymi hráčmi. Jedným z nich je aj popredný slovenský violončelista Ján Slávik, ktorý sa s chuťou ujíma náročnej úlohy. Koncertný majster skupiny violončiel Slovenskej filharmónie, zakladajúci člen Moyzesovho kvarteta a profesor violončelovej hry na VŠMU má za sebou okrem medzinárodného pôsobenia aj bohatú diskografiu v podobe 55-tich nosičov, medzi ktorými sa v minulosti už Bachove dielo objavilo. „Kompletné suity som nahral pred 20-timi rokmi. Napriek tomu, že sa roky zaoberám touto hudbou, vždy v nej nájdem čosi nové, aj nové úskalia. Bach je pre nás violončelistov “základnou potravou“, preto som sa rozhodol nahrávku opäť zrealizovať. Paradoxne, situácia okolo pandémie v mojom prípade prispela k tomu, že som mal čas sa tomuto dielu sústredene venovať,“ prezrádza Ján Slávik.

Nový album ponúka kompletných šesť suít, typicky zložených z barokových tancov, ktoré skladateľ obohacuje o prelúdiá. Okrem nich majú všetky časti tanečný charakter. Ten podľa slov samotného interpreta vyhovuje jeho veselému naturelu. Komorné dielo, písané pre sólový nástroj bez sprievodu, dáva vyniknúť kráse a čistote barokovej hudby. Zdanlivá jednoduchosť však kladie na hráča nemalé nároky. „Hrať sám je čo sa spolupráce týka asi najjednoduchšie, no z technickej alebo obsahovej stránky je to najťažšie. V podstate vediete hudobný monológ a musíte sám publikum presvedčiť,“ vysvetľuje Slávik. Interpret vtiahne poslucháčov do nálady jednotlivých tancov zmyslom pre štýl a virtuozitou, s akou suity podáva. „Špeciálne Bachove dielo veľmi zušľachťuje hranie, človek ale nesmie ani jeden tón “nechať pod palubou“. Snažím sa zbytočne neromantizovať a nepreháňať tempo a dynamiku. Bachova hudba je mimoriadne čistá, preto treba nájsť zlatú strednú cestu k jej interpretácií. Pristupovať k nej s pokorou, no zároveň odovzdať aj kus samého seba,“ dodáva.

Výnimočná hudba Bacha znie na špičkovom hudobnom nástroji – violončele parížskeho majstra Ganda z roku 1859, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej filharmónie. Vďaka nahrávke je zvuk tohto vzácneho nástroja zachovaný aj pre budúce generácie hudobníkov a poslucháčov. „Sme úprimne poctení, že sme mohli s Janom prejsť túto úžasnú hudobnú cestu. Skladby sme nahrávali vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici. Iba traja. Jano, ja a Martin. Bolo to výnimočné nahrávanie, ktoré si zapamätáme. V neposlednom rade nás teší, že album vychádza v našom vydavateľstve. Je to nádherná a hlboká nahrávka,“ dodáva k novinke Robert Pospiš. Spoločne s Martinom Sillayom mal na starosti hudobnú réžiu, produkciu, mix aj mastering očakávanej nahrávky. „Máme radi, ak môžeme mať pod kontrolou celý proces nahrávania. Spoločne sme hľadali zvuk a celkovú atmosféru, ktorá by bola pre Jana prirodzená. Myslím si, že sa nám to podarilo. Verím, že sa album dotkne aj poslucháčov. Zaslúži si to,“ uzatvára Martin Sillay. Nové dvoj-CD tak môže predostrieť geniálnu hudbu majstra baroka v podaní slovenského interpreta, ktorého srdcovou záležitosťou je “nadpozemská” Sarabanda z 5. suity. Ako napísal anglický hudobný kritik Wilfrid Mellers „Je to jednohlasná hudba, v ktorej človek vytvoril Boží tanec“. Nahrávku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Vydanie podporil aj Hudobný fond. Jána Slávika a jeho víziu šiestich Bachových suít pre violončelo vydalo v roku 2020 vydavateľstvo Real Music House.

Viac informácii o nahrávke Ján Slávik – J.S.Bach 6 suit pre sólové violončelo:
https://www.realmusichouse.sk/obchod/hudba/janslavik/

Zdroj: REAL MUSIC HOUSE

Je to trudné, ale situace živé kultuře jednoduše nepřeje. Plánované akce se ruší či přesouvají, nicméně i přes všechnu nepřízeň je důležité neklesat na mysli a hledat nové cesty. V obou případech jsou Tata Bojs těmi, na které byl vždy spoleh a nic se nemění ani s „lockdownem“. Ač kapela musela odložit plánované turné k vřele přijaté albové novince Jedna nula na podzim letošního roku, spojí se s fanoušky alespoň virtuálně či lépe řečeno křtem JEDNA NULA OnLive. Právě tak zní totiž podtitul právě oznámeného speciálního online koncertu, který proběhne 21. února v Airship Online StudiuDOX⁺ a bude v lecčems výjimečný…

„Reakce fanoušků na desku Jedna nula nás mile překvapily a v podstatě to byli oni, kdo nás přiměl k rozhodnutí udělat druhý živý stream v téhle divné pandemické době, když se dožadovali živého provedení písniček. První ‚OnLive‘ koncert proběhl v květnu z Divadla v Celetné, byl to akustický koncert a byl specifický tím, že jsme diváky obrazně řečeno posadili do sedadel v divadle a mohli jsme s nimi živě komunikovat. Tentokrát ale chystáme náš klasický ‚velký rokenrol‘ s hosty a speciálně upravenou scénou v sále DOX+ a tento koncert nebude mít na rozdíl od Celetné benefiční přesah. I když vlastně, jak se to vezme… Mohla by to být benefice za záchranu zachování Tata Bojs,“ směje se frontman Tata Bojs Milan Cais a dále poodkrývá ideu plánovaného OnLive koncertu: „Koncert vnímáme jako malou náplast za přesunutý březnový koncert v O2 Universum, který měl zakončit celé turné a měl být pražským křtem alba Jedna nula. Tak to pokřtíme aspoň takhle.“

Jak je u Tatáčů zvykem (i jak naznačuje výše řečené), bude se koncert a křest novinky Jedna nula v mnohém lišit od livestreamů tak, jak je převážně známe. Fakt, že se celá akce odehraje v režii renomovaného režiséra Ondřeje Urbance, který s Tata Bojs v minulosti již několikrát na záznamech živých koncertů spolupracoval, slibuje takřka filmový zážitek v přímém přenosu, kterému přidá na síle i perfektní zvuk pod taktovkou Dušana Neuwertha, světelný design dvorního osvětlovače Filipa Bruthanse nebo originální projekce k novým písním VJe Clada.

Fanoušci navíc dostanou během přenosu unikátní možnost sledovat veškeré dění včetně toho, které obvykle probíhá „za oponou“. „Scéna bude situovaná do kruhu pomocí takových věží – ‚menhirů‘ z prázdných kejsů od techniky. Do takto vymezeného prostoru soustředíme veškerou pozornost a zároveň přiznáváme přítomnost a ukazujeme práci všech našich spolupracovníků. Koncerty i kultura obecně nejsou jen lidi na pódiu, ale je to celý tým, bez něhož by žádná akce nemohla proběhnout a my je všechny chceme tentokrát vtáhnout pěkně do dění na scéně. Stanou se společně s námi aktéry i diváky zároveň. Pomyslným středobodem scény je obří diskokoule symbolizující pro všechny účinkující v kruhu diváka a posluchače. K ní se upírá veškerá pozornost,“ vysvětluje Cais.

„Když jsme naši desku pojmenovali Jedna nula, netušili jsme, že ji budeme moci živě představit pouze pomocí jedniček a nul. Příště si budeme muset dávat na názvy více bacha! I když se na tento netradiční křest velice těšíme, stejně se už nemůžeme dočkat, až se budeme moci na koncertech potkávat analogově,“ dodává Mardoša.

Vstupenky na TATA BOJS V ZAJETÍ HUDBY /křest JEDNA NULA OnLive/ jsou v prodeji prostřednictvím portálu GoOut a to hned v několika kategoriích zde. Prvních tři sta padesát vstupenek je k dispozici za zvýhodněnou cenu 350 Kč. Poté budou standardní vstupenky v prodeji za 450 Kč. Zároveň je možné zakoupit také vstupenku za 700 Kč s podtitulem „díváme se dva nebo celá rodina“ a speciální kategorie vstupenek za 1000 Kč je určena pro opravdové srdcaře, kteří chtějí podpořit kapelu nad rámec nabízených možností.

Partnery koncertu TATA BOJS V ZAJETÍ HUDBY s podtitulem křest JEDNA NULA OnLive jsou Centrum současného umění DOX, Airship Online Studio, Supraphon, Audiolight Service, Kontralicht, Manavideo.com a Duben Sound Company.

Zdroj: SUPRAPHON

Do medzinárodného audiovizuálneho projektu Fúzie speváčky a skladateľky Zuzany Mikulcovej sa už zapojili hudobníci Dan Bárta, Barbora Mochowa, Jakub König, Lara Abou Hamdan, Gábor Tokár a ďalší. Po skladbe Kráľovstvo s českou speváckou legendou Danom Bártom teraz predstavuje skladbu Zítra ráno, ktorá vznikla v spolupráci s českou klavíristkou, speváčkou a skladateľkou Barborou Mochowou. Tak ako pri všetkých skladbách z tohto projektu vznikla zvuková podoba skladby zároveň s obrazovou. Videoklip z nahrávania s producentom a hudobníkom Andrejom Hruškom nakrútil Dominik Janovský.

“Túto fúziu sme nahrávali a nakrúcali ešte v septembri. Trochu sa nám to skomplikovalo kvôli lokalite, ktorú sme museli na poslednú chvíľu zmeniť, ale nakoniec to dopadlo dobre a bez chorôb. Barboru poznám z Pražského konzervatória, kde sme spolu študovali. Preto sme pôvodne chceli spoločnú skladbu nahrať práve tam, ale keďže bola škola dlhodobo zatvorená, museli sme narýchlo hľadať vhodnú alternatívu. Nakoniec sme to nahrali v jednej z odľahlých štvrtí Prahy, ale tam sme zas museli počkať do večera, kým odstavia miestne kolotoče, aby sa nám ten ruch nedostal do nahrávky. Potiahli sme to až do polnoci, ale to vymrznutie stálo za to,” povedala Zuzana Mikulcová a dodala: “Báru sme oslovili preto, že som ju vždy vnímala ako veľmi talentovanú hudobníčku. Ona však spieva prevažne v angličtine a my sme chceli mať tú skladbu v češtine. Chvíľu sme premýšľali, kto by mohol napísať český text a padlo meno Jakub König z kapely Zvíře jménem podzim. S Jakubom je skvelá spolupráca, je veľmi vnímavý a dobre sa s ním komunikuje a vo fúziách s ním chceme spolupracovať aj naďalej.”

„Zuzkin nápad s fúziami sa mi hneď zapáčil. Myslím, že je to krásne aj osviežujúce, keď sa spoja rôzne svety a speváci. So Zuzkou sme sa kedysi stretávali v škole, ale naozaj sme sa spoznali vlastne až teraz. Bol to zážitok – spievať a nahrávať so Zuzkou a Andrejom uprostred hlbokej noci vonku na ulici,“ povedala o spolupráci Barbora Mochowa.

Album Fúzie – keď hudba spája v tejto pre hudbu a kultúru neľahkej dobe získal podporu fanúšikov v rámci crowdfunding  kampane na hithit.sk. Tento rok ho na jar v netradičnej podobe na USB vydá české vydavateľstvo Tranzistor.

O projekte Fúzie:

Projekt Fúzie je audiovizuálna umelecká reflexia na súčasnú spoločenskú situáciu v otázkach národnostných menšín a narastajúceho extrémizmu a rasizmu. Hudbou ako najuniverzálnejším dorozumievacím jazykom chce búrať pomyselné hranice a spájaním a spoluprácou umelcov vytvoriť nielen hudobnú, ale aj ľudskú a spoločenskú fúziu rôznych kultúr a jazykov.

O Barbore Mochovej:

Barbora Mochowa je speváčka, klavíristka a skladateľka. Svoj prvý sólový album Waiting for the White Raven vydala v roku 2016. Na hudebných cenách Žebřík získala druhé miesto v kategórii Objav roka. V roku 2019 a 2020 sa stala finalistkou českého národného kola Eurovision Song Contest s piesňami True Colors a White & Black Holes, na ktorých spolupracovala s popredným českým producentom Viliamom Bérešom. Hudba Barbory Mochowe by sa dala charakterizovať ako zasnený pop s prvkami filmovej hudby.

http://zuzanamikulcova.com
https://www.facebook.com/ZuzanaMikulcova/

Zdroj: pro:messa
Foto: Dominik Janovský

Janko Borodáč sa dočkal. Trikrát odložená svetová premiéra činohernej inscenácie pôvodnej slovenskej hry trojice autorov  Michala Baláža, Michala Ditteho a Karola Horáka Borodáč alebo Tri sestry v réžii Júlie Rázusovej, ktorú činohra Štátneho divadla Košice pripravovala k 100. výročiu vzniku slovenského profesionálneho divadla už na koniec marca 2020, bude v pondelok 25. januára 2021. Diváci si ju môžu pozrieť prostredníctvom portálu navstevnik.online.

Meno Janka Borodáča je nerozlučne späté so slovenským profesionálnym divadlom. S košickým divadlom je puto Borodáča ešte pevnejšie. V prvú povojnovú jeseň v roku 1945 práve Borodáč takpovediac z ničoho vybudoval v Košiciach profesionálne trojsúborové Východoslovenské národné divadlo, neskôr Národné divadlo v Košiciach, ktoré od roku 1955 nesie názov Štátne divadlo Košice.

Text pôvodnej slovenskej hry pre Štátne divadlo Košice písala až trojica autorov patriacich do troch generácií – Karol Horák, Michal Ditte a Michal Baláž. „Je neuveriteľné, čo v Košiciach po vojne za krátky čas urobil. Sedadlá dorezané, dokatované, divadlo zničené, veď ani domovník ho nechcel pustiť.  A on revitalizoval. To si ani neviem predstaviť v takých podmienkach, aké tu mal on. A Košice vtedy neboli slovenské, to je známe. Na to treba aj veľa fyzických síl – nanovo vybudovať divadlo, trojsúborové. On to dokázal,“ zdôrazňuje najstarší z autorov, teatrológ a dramatik Karol Horák. Ďalší z autorov, Michal Ditte, sledoval Borodáča a jeho manželku Oľgu na miestach, v ktorých sa kvôli divadlu ocitli. „Nevedno, prečo nemali deti. Zdá sa, že si do pestúnskej starostlivosti vzali slovenské divadlo,“ myslí si Ditte. Podľa tretieho z autorov Michala Baláža je Borodáč, povedané  terminológiou hollywoodskych filmov, slovenským prototypom fenoménu „from zero to hero“. „Ako napríklad Forrest Gump, Johnny Cash, Andy Warhol… . Človek, ktorý sa vypracoval z obyčajného chlapca z najchudobnejších pomerov a z provinčnej časti zapadákova na najdôležitejšiu a najprominentnejšiu postavu svojho odboru, otca zakladateľa a rešpektovaného odborníka,“ vysvetľuje Baláž.

Režisérka Júlia Rázusová priznáva, že ako študentka VŠMU Borodáča odsudzovala, ale pri príprave novej inscenácie postupne odhaľovala nevďačnosť pozície byť prvým, byť učiteľom, byť zakladateľom, riaditeľom v daných politicko-spoločenských súvislostiach. Režírovanie textu, ktorý písali traja autori, bolo podľa jej slov veľkou výzvou. Konečná podoba inscenácie je napokon zaujímavá aj scénickým spracovaním, keď sa dej neodohráva len na veľkom javisku, ale menšie pódia sú aj v hľadisku či orchestrálnej jame. „Keďže sme spracovávali autentický príbeh košického divadla spoločne s výtvarníčkou Markétou Plachou sme od začiatku vedeli, že chceme hrať aj v iných častiach divadla. Priestor režiséra počas skúšok je hľadisko, napr. režijný stolík, pri ktorom je Borodáč často zobrazovaný. Po návrate po vojne do Košíc Borodáčovci prišli do zničených priestorov s vytrhanými stoličkami a bez jedinej žiarovky. To všetko určovalo koncept viacerých pódií, využitia súčasnej divadelnej techniky, či citácie pôvodnej scény z Borodáčových inscenácie Troch sestier,“ vysvetľuje režisérka. V jej inscenačnom tíme boli dramaturgovia Peter Himič a Miriam Kičiňová, odborný konzultant Karol Mišovic, autorka scény a kostýmov Markéta Plachá a autor hudby Michal Paľko.

V titulnej postave Janka Borodáča alternuje dvojica mladých hercov – domáci Martin Stolár a hosťujúci Matej Erby. „V prvom rade musím divadlu a režisérke Julke Rázusovej poďakovať za dôveru. Ďakujem aj Jankovi Borodáčovi za to, čo dokázal a urobil, lebo bez neho by sme tu dnes neboli,“ hovorí Stolár, ktorý bol v čase vzniku inscenácie v košickom divadle ešte len druhú sezónu a Borodáč je jeho prvou veľkou postavou. Pre Košičana Mateja Erbyho, herca prešovského divadla, je postava Borodáča debutom na javisku divadla v rodnom meste. „Som rád za túto príležitosť. Poznám prácu režisérky Julky Rázusovej a od začiatku som vedel, že to bude iné predstavenie. Ukazujeme Borodáča nie ako modlu či ikonu, ale ako človeka, ktorý mal negatívne aj pozitívne stránky,“ myslí si Erby.

Alena Ďuránová stvárňuje rolu manželky a herečky Oľgy Borodáčovej. Samotnú hru napísanú troma autormi vníma ako veľkú hereckú výzvu. „Veľmi sa mi to páči, lebo každý z autorov dal do textu svoj vklad, svoj pohľad a svoj štýl. A mňamkou pre nás je aj to, že musíme ukázať rôzne herecké štýly. To ako sa nám podarilo a do akej miery je to uveriteľné alebo nie, posúdia diváci. A navyše Oľga Borodáčová je postavou, ktorá ide trochu proti môjmu naturelu a musela som potlačiť svoje prirodzené povahové črty, čo ako herečka tiež milujem,“ vysvetľuje Ďuránová. Podľa nej, ak existuje človek, ktorý sa zaslúžil o znovuvybudovanie východoslovenského divadla v Košiciach, tak by práve Štátne divadlo Košice malo mať v repertoári inscenáciu o takomto človeku. „Som veľmi rada, že sa to stalo. Verím, že si ju pozrie, čo najviac mladých ľudí. Aby mali tak trochu jasno. Pretože podľa mňa v tom jasno nemajú a ani o Borodáčovi toho veľa nevedia,“ dodáva Ďuránová.

V inscenácii diváci uvidia aj Stanislava Pitoňáka, Tatianu Polákovú, Adrianu Ballovú, Ľubu Blaškovičovú, Jakuba Kuku, Tomáša Dira, Juraja Zetyáka a Róberta Šudíka, pričom každý z hercov hrá viacero postáv.

Zdroj: TS

Skupina Poetika uzatvára trilógiu skladieb a videoklipov IDENTITY so špeciálnymi hosťami. Po skladbách Karavana so skupinou Mirai, Elegie s hosťujúcimi Wolfhookers prichádza s popovým songom CÍL. Pozvánku na spoluprácu tentokrát prijala stálica slovenskej hudobnej scény Katarína Knechtová, známa a populárna aj v Česku. Autorom textu je rapper skupiny Poetika Eduard Rovenský. O produkciu sa postarali Dan Hrdlička a liberecký multiinštrumentalista Kenny Rough. Videoklip natočený vo Vysokých Tatrách má na svedomí už tradičná dvojica tvorcov Ondřej Kudyn a Ondřej Brejška.

„Som veľmi rada , že som mala možnosť spolupracovať s Poetikou,“ komentuje Katarína Knechtová a chváli zaujímavý koncept a pieseň s posolstvom. „ Tiež som veľmi rada, že sme stihli natočiť videoklip a trocha viac sa spoznať “ hovorí Katarína. Vznik skladby popisuje aj jej autor Eduard Rovenský: „S Katarinou jsme se potkali na projektu ke knížce Gump a já hned věděl, že její empatie, energie a lidskost je přesně to, co schází k dokončení do té doby rozdělané písně. V textu jsem se snažil zachytit okamžiky lidské nejistoty. Chvíle kdy člověku pomůže nepodléhat vnitřní panice z okamžiku, ale myslet na to, že po každé noci znovu vyjde slunce. Kdy je potřeba si uvědomit, že tou nejcennější věcí je život sám, v celé své kráse. A právě proto – Ta cesta je CÍL.

Poetika feat. Katarína Knechtová – Cíl
Autoři: Daniel Hrdlicka, Eduard Rovensky, Katarina Knechtova,
Marek Nemec, Jakub Lenz
ISRC: CZW852100001
(P) 2020 Universal Music
https://poetika.lnk.to/cil
https://poetikamusic.cz
https://www.instagram.com/poetikamusic/
https://www.instagram.com/katarinaknechtovaofficial/

Zdroj: Universal Music

Plánovat turné a oznamovat nový koncert v této době je velká a nepříliš zábavná hra. Britští Still Corners se nejistoty ale nezalekli – jednou ze zastávek jejich turné bude i pražská MeetFactory (19. 10.), kde představí svou novou desku The Last Exit.

Dream popové trio Still Corners (zpěvačka Tessa Murray a multiinstrumentalista Greg Hughes si tehdy přizvali i bubeníka) si svými songy působícími jakoby z jiné doby získalo srdce všech návštěvníků smíchovské továrny už předloni. V tropický večer odehráli vybroušený set psychedelických songů i dojemných „cajdáků” pro stovky lidí tísnících se pod podiem.

V pátek 22. 1. vychází jejich pátá řadová deska nazvaná The Last Exit. Vznikla v době pandemie, kdy se celý svět musel zastavit a nebylo možné vyjet na turné, hrát živé koncerty. „Vždycky je něco na konci cesty a pro nás to bylo album. S pandemií se ale vše změnilo. Do té doby jsme byli non-stop na turné, ale najednou jsme museli vše zastavit,” popisuje vznik nové desky Tessa. S krizí ale našli podle slov zpěvačky novou inspiraci a na světě je album, které by bez krize nevzniklo. Písně Crying, Static nebo Till We Meet Again ukazují jaký dopad má izolace na člověka a jak velká je potřeba sociálních kontaktů a intimity.

Dalším motivem alba je cesta. Po The Trip a The Message tak nová deska uzavírá road trilogii kapely. Opět se zde objevuje fascinace pouští, jejími temnými zvuky, záhadnými tvary na horizontu. Za všechny písně jmenujme např. Shifting Dunes. „Objevili jsme v té nesmírné krajině něco, co trvá věčně,” říká Greg a Tessa ho doplňuje: „Ve světě, kde každé místo na mapě je vyplněné, chceme ukázat, že je něco za tím vším, něco věčného, zakomponovaného do krajiny a naší psyché. Možná to nevidíme každý den, ale je to tam.”

Koncert Still Corners se uskuteční v úterý 19. 10. 2021 a je tak jednou z prvních vlaštovek podzimní sezóny smíchovské továrny. „Doufejme, že jejich plánované turné bude předzvěstí návratu k normálu, k radostem živého hraní, potkávání se a chození za kulturou,” doufá hudební dramaturg Michal Brenner.

web: Still Corners
Youtube: The Last Exit (official video)

Vstupenky:
390 Kč na www.meetfactory.cz + poplatky v sítích GoOut, Ticketportal
450 Kč na místě v den konání koncertu

Zdroj: MeetFactory

Kreas Promotion přišli s návrhem, udělat benefiční stream pro 007. Tak teda jo! Jdeme do toho a chceme to udělat společnými silami velkolepé! Dva večery, 7 nám drahých super hero kapel, žánry hard, fast and loud, tak jak je na kopci zvykem. Sety nehorázně krátké a maximálně zničující!

Předprodej najdete na GoOut.net a můžete si vybrat libolnou výši příspěvku. Vše po zaplacení nejnutnějších nákladu půjde jako příma podpora klubu. Nejde o to, být v přesně danou dobu u počítače (ikdyž tučná sledovanost by nás všechny děsně potěšila). Stream ze záznamu zveřejníme posléze zdarma. Jde o support klubu, aby přežil i rok 2021.
Přenos technicky zajistí klub AVC ČVUT. Profesionální, šikovný a ochotný team!

DĚKUJEME VÁM VŠEM co nám pomáháte i co nás podpoříte!

FB EVENT – https://www.facebook.com/events/449104236500059/
———————————————
29.1.2021, 19:30

Tickets: https://goout.net/cs/beneficni-stream-pro-sedmicku/szirqer/

NARCOSA
https://www.facebook.com/narcosa6666
Nová pražská kapela, postavy zcela známé, až provařené. Neučesaný death metal pocukrovaný crust punkem jako pekelný dortík. Poctivá old school nakopávka pozadí.

JONESTOWN
https://www.facebook.com/FastLoudandCrusty
Jednotka rychlého nasazení (nejen) z Kladna je zpět a to v původní sestavě. Hard Core Punk nadívaný crustem jako vykostěný krocan dynamitem. Since 2003!

I AM PENTAGON
https://www.facebook.com/iampentagon
Hard Core jako z devasátkovýho žurnálu. Geniální melodie, silný valivý odpor a ta správna řezničina v jednom. Postoje rovný, texty upřímný, never mind mid life crisis, here is I Am Pentagon!

DECULTIVATE
https://www.facebook.com/DecultivatePrague
Pořádek je pro blbce, inteligent ovládá chaos. A toto jest dokonale ovládnutý chaos Hard Core Punku. V rychlosti, temnotě a síle na stupni 10 z deseti. Od roku 2017 masakruje ctěné publikum, kde se jim jen zlíbí.

———————————————
30.1.2021, 19:30

Tickets: https://goout.net/cs/beneficni-stream-pro-sedmicku/szkrqer/

RATO TRISTE
https://ratotriste.bandcamp.com/
Sludge Noise Inferno. Temná blata v mlze, těžkotonážní riffy, lebeční kost prohrává souboj s mramorovou deskou. Tak to mají mazlíčkové rádi.

SNĚŤ
https://www.facebook.com/snet6666
Poměrně nová kapela na poli chorobného, středně tempého filthy death metalu, který tu ovšem nikdo jiný ani vzdáleně neprodukuje. První velká deska je na spadnutí a proto mají teď pánové ze studia pěkně nadrceno a dojde i na úplně nový biče. Auvajs.

BRUTALLY DECEASED
https://www.facebook.com/brutallydeceased
Nezničitelný vokalista Žlababa táhne tuhle smečku morbidně skvělýho death metalu již 14 let. Na domácí půdě absolutní špička svého krvesajného oboru. Není co dodat, modří už vědí. Tyhle “písničky” si za rámeček nedáte. Těma se odpálíte.

Zdroj: TS

Spevák Tomáš Benko, ktorý ešte donedávna hviezdil ako hlavný spevák skupny Diamond Flowers sa dal na sólovú dráhu a o správnosti jeho konania nemožno byť žiadnych pochýb. Svoju prvotinu Chvenie totiž spojil hneď s niekoľkými zvučnými menami hudbného priemyslu a výsledok je jednoducho unikátny.

Tomáš Benko nie je na hudobnej scéne žiadny nováčik a za sebou má hneď niekoľko tvorieb v skupine Diamond Flowers, s ktorými vystupoval v najznámejších kluboch po celom Slovensku. Okrem toho s kapelou hrali aj na známom TopFeste, kde si pódium získali dva roky za sebou. Zo štyroch songov sa až polovica hrala aj na obľúbenom Rádiu FM.

Nová spolupráca vďaka Instagramu

Keď sa skupina rozpadla, mladý spevák uvažoval ako ďalej, ale láska k hudbe prevážila. Ďalším signálom k nabehnutiu na sólovú dráhu bola aj ponuka od speváka a hudobného producenta Andreja Mutňanského známeho pod menom Andrew May. 

“Neváhal som. Andyho som vnímal ako super speváka a hudobníka a to som ešte netušil aký je nadaný producent,” opisuje cestu k piesni Chvenie Tomáš. “Poslal mi anglicky naspievané demo, no nakoniec sme sa rozhodli pre slovenčinu. Na môj námet vznikol text, ktorý napísala Andyho manželka Paťka,” dodal spevák. 

Chvenie

O tom, že chvenie budete mať aj po zhliadnutí a vypočutí rovnomennej piesne, nemusíte vôbec pochybovať. “Skladba poukazuje na moje obdobie života, keď som odišiel z kapely a vlastne som nevedel čo ďalej, ale táto pesnička mi dala znova ten impulz robiť to čo mám najradšej a čo ma napĺňa-hudba,” priznal Benko.

O vizuál ku skvelému songu sa totiž postaral Michal Miklovič, ktorý ukázal, že k skvelej piesni dokáže vytvoriť aj veľavravný video klip, a to aj napriek tomu, že celá spolupráca vznikala počas prísnych opatrení v dnešnej ťažkej dobe poznačenej lockdownom.

https://www.instagram.com/benco_tomas/

Zdroj: TS