Chicago, Paríž, Dillí, Roma, cez okno vidím a sedím doma, Čechov, Maďarov a svet Indov, pozorne sledujem cez svoje Window. Pri príležitosti nedožitých 70. narodenín si pripomenieme hudobnú legendu a nadčasovú osobnosť Jara Filipa! Jeho piesne z obdobia intenzívnej spolupráce s Lasicom a Satinským, ale aj sólové počiny, ktoré vznikli v 90. rokoch na texty Richarda Müllera zahrá kapela JF TRBT BAND. Na koncerte si môžete tiež zakúpiť Spevník Lasica + Filip + Satinský z vydavateľstva Literárna bašta, ktorý mal tento rok krst. Nezmeškajte jedinečný večer a nahliadnite cez okno do geniality Jara Filipa.
JF TRBT BAND je hudobné zoskupenie, ktoré vzniklo pri príležitosti krstu spevníka Filip – Lasica začiatkom leta. Ambíciou projektu je čo najvernejšia interpretácia piesní Jara Filipa. Ako poctu jeho dielu hrá skupina prierez širokej tvorby, ktorý určite poteší jeho nemalú fanúšikovskú základňu. JF TRBT BAND tvoria rozmanití hudobníci z Banskej Bystrice, Zvolena a okolia. V Trenčíne sa predstavia v zložení Lenka Moncoľová (spev), Júlia Kuricová (spev), Pavol Kováč (klávesy), Martin Borovjak (basová gitara), Juraj Gažmerčík (bicie, spev), Alexandra Volentierová (flauta, spev), Pavol Pondelík (saxofón) a Aňa Čekanová (gitara).
Smells like teen spirit? Nažhav si svoj párty discman, vraciame sa do legendárnej deviatkovej éry! Večer nás čaká to najlepšie z grunge-u, britpopu a rocku v podaní kapely Nirvana Revival Band, DJ Babiky a Voodoo Beats. Pozvi všetkých kámošov z ICQ, zahraj si s nimi tanečných wormsov a ukáž nám, ako sa dá prešvihnúť večierka! Atmošku dotvorí dobová výzdoba, kultové hry a nesmrteľné pochutiny.
Kultové 90. roky znamenajú:
Skvelá hudba – Nirvana, Pearl Jam, Oasis, The Cure, Metallica, The Cranberries, Pulp, The Red Hot Chili Peppers
Živá hudba – Pre kapelu Nirvana tribute – In The Name Of Cobain je štylizácia a feeling koncertov Nirvany srdcová záležitosť. Najautentickejší revival v domácom Česku i na Slovensku je energickou pódiovou bombou, ktorú sa oplatí zažiť.
Wonderwall – stena prianí a želaní
Dress code – flanelky, tenisky, biele tielka, riflové mrkváče a minisukne, koženky a všetko, čo ste už zo svojho šatníka odsúdili
DJ Babika a Voodoo Beats – postarajú sa o najväčšie hity 90-tych rokov
Konzolové hry – Pac-man, Super Mario, Tekken 3, Crash Bandicoot a Battle City.
Hry do ruky – Pogy, Tetris a Tamagoči.
Výzdoba – diskety, kazety, VHSky, CD-čká, Nirvana logo a Wonderwall.
Občerstvenie – Rumba a Kofila čokoládky, Futbalky, Lentilky, Pískacie lízanky, Hubba Bubba a Kukuričné chrumky.
Slovenští fanoušci se brzy dočkají vytoužené modly z Čech. Cocotte Minute se po letech představí na Slovensku v rámci turné, kterým oslavují a vzpomínají na 15 let starý kultovní debut Czeko. S tímto albem začali psát dějiny českého nu-metalu a právě toto album je vyneslo na špičku klubové scény, kde se drží dodnes. „Před patnácti lety jsme nastartovali něco, o čem jsme věděli, že dává smysl, a doufali, že to poznaj‘ i ostatní. Po těch patnácti letech je to tady furt a je to silnější než kdy předtím. Pro nás s Czendálem je to ta největší odměna i zadostiučinění zároveň,“ vysvětluje frontman Zeller.
Při této příležitosti natočila kapela ke stejnojmenné pecce po letech oficiální klip, obráží Českou republiku s koncerty, na nichž si tuto desku společně s fanoušky připomíná. V posledních dvou letech se formace kolem Zellera obměnila a hraje jí to jak nikdy předtím. Zároveň vyslyšela četná přání od fanoušků a po několika letech se objeví na Slovensku, a to premiérově v klubu Randal v Bratislavě, aby zdejšímu publiku předvedla typickou koncertní syrovost a energii. Na tento speciální set se velmi těší a věří, že se nebude jednat o poslední koncert za slovenskými hranicemi. „Popravdě jsme sami překvapený, kolik začalo chodit lidi, a doufáme, že se to už nebude opakovat. Neradi bychom se proslavili, protože sláva, peníze a úspěch, jak známo, kazí charakter! A my jsme již tak jako tak na morálním scestí. Alkohol, badminton a CD Dua Jamaha v přehrávači naší dodávky jsou jasná znamení, že naše dekadence nezná mezí již teď. Co teprv, až o nás začne psát i časopis Zahrádkář a Žena a pivo?“ komentuje Zeller hojnou návštěvnost první poloviny turné.
Během večera vždy zazní sedm songů ze zmiňovaného alba, v devadesátiminutovém setlistu nebudou chybět ani hity z posledních dvou kritikou opěvovaných počinů Rituál, kmen a srdce a kmen a Veď mě. Jako host vystoupí písničkář a mistr peprných rýmů Vojtaano, se kterým si Cocotte Minute střihnou vzájemnou hostovačku.
Ať už jsi pamětník jejich zrodu nebo ses na cestu přidal později, využij tuto jedinečnou příležitost a přijď s nimi oslavit 15 let Czeko ve čtvrtek 28. 11. do bratislavského klubu Randal! Lístky jsou v předprodeji za 12 EUR na http://www.randalclub.eu/event/351-cocotte-minute.
Slováci SYMFOBIA prichádzajú s ďalším klipom, už piatym k stále aktuálnemu albumu „Smog of Tomorrow“. Po obrazových materiáloch ku piesňam „From the Ashes“, „Everything’s Possible“, „Človek“ a „Bury It“, sa Nitrania rozhodli natočiť video k najpomalšej piesni na albume „Flowing Down“.
Láska je aj tak večná
Videoklip je o vzťahu, ktorý prekonal množstvo nástrah v živote, ale nedokázal prekonať tú najdôležitejšiu – smrť. Napriek pochmúrnemu deju, záver klipu dáva malú nádej. Vzťah dvoch ľudí sa možno skončí, ale láska je aj tak večná.
„Flowing Down je najsmutnejšia pieseň z nášho nového albumu, ale zároveň je veľmi silná. Keď som videla hotový videoklip prvýkrát, skoro celý čas mi padali slzy. Veľa našich fanúšikov sa nám zdôverilo, že si skladbu púšťajú práve počas vzťahových kríz a myslím, že im rozumiem“, povedala o novom klipe speváčka Erika Strečková.
Album „Smog of Tomorrow“ je o nepochopení toho podstatného v živote. O neférovom prístupe k prírode, o manipulácii a strate kritického myslenia.
„Skladba „Flowing Down“ akoby na prvý pohľad svojim posolstvom do štruktúry albumu nezapadala, ale veríme, že láska je odpoveď na množstvo problémov, ktoré momentálne trápia svet, a preto sme sa rozhodli, že na túto skladbu natočíme videoklip,“ vysvetlila Simona Janovičová.
Obdobie prvej svetovej vojny
Dej videoklipu sa odohráva v období prvej svetovej vojny a účinkujú v ňom obe speváčky. Erika Strečková stvárňuje mlynárovu ženu, ktorá od začiatku klipu rozpráva svoj príbeh. Simona Janovičová predstavuje osud, ktorý sa mlynárovej žene neustále zobrazuje.
Basgitarista Peter Bugár si zahral postavu z gréckej mytológie – Chárona, ktorý bol prievozníkom mŕtvych na rieke Styx. Úlohy Erikinho manžela sa zhostil mladý herec Michal Zeman. V závere videoklipu sa mihne aj syn klávesáka Feriho Molnára.
Rovnaký filmársky tím
Videoklip sa natáčal za obcou Tomášikovo. Väčšina záberov sa nakrúcala vo vodnom mlyne z roku 1895 na brehu Malého Dunaja, kde sa filmárom podarilo nakrútiť jedinečné zábery.
Kapela zostala pri rovnakom filmárskom tíme, ako aj pri skladbe „Bury It“. Kameru a strih mal na starosti Kubo „Točič“ Chochula, scenár a réžiu Valentín Kozaňák, dramaturgiu Vladimír Dubeň.
Pikošky z natáčania
Samotné nakrúcanie bolo zatiaľ najnáročnejšie, aké SYMFOBIA absolvovala. Začínalo sa skoro ráno a točenie sa pretiahlo do neskorých večerných hodín. Vonku a aj v mlyne bola veľká zima, navyše občas popŕchalo. Najnáročnejšie to však bolo pre herca Michala Zemana. Kým väčšina tímu už sedela v teple auta, on vonku ešte natáčal vojnové zábery.
„Michal bol mokrý, uzimený, špinavý od blata a krvi, a smradľavý od dymu. Mala som pocit akoby zostarol o 10 rokov,“ spomenula si Erika, ktorá po prvýkrát v živote natáčala aj intímne scény.
„Ešte nikdy predtým som nenatáčala intímne scény. A aj preto mi prišlo veľmi vtipné, keď sme sa mali s Michalom nežne dotýkať alebo sa zamilovane na seba pozerať. Polonahí sme ležali na zemi a museli sme sa tváriť, akí sme šťastní. Pritom nám bola taká zima, že z nás padala múka, ktorú na nás predtým nasypali,“ zasmiala sa.
O ďalšiu zaujímavosť sa podelila Simona Janovičová: „Počas nakrúcania prišiel za mnou režisér, že ešte chce natočiť tečúcu krv po mojej tvári, ale že máme na to iba jeden záber. Tak sme sa do toho pustili. Lenže, počas toho, ako som spievala, a oni liali na mňa krv, zacítila som, ako mi steká do očí. A v klipe je to aj vidieť. Keďže to bolo len na jeden záber, nemohla som sa pohnúť a musela som pokračovať ďalej, aj keď to dosť štípalo.“
Skladba Dance Monkey od Tones and I sa na čele svetových rádiových hitparád drží už niekoľko mesiacov. Slovenskí umelci Martin Císar a Nicky Mack aktuálne ponúkajú jej jemnejšiu jesennú alternatívu v podobe spoločného duetu.
Myšlienka cover verzie svojrázneho hitu sa zrodila spontánne, doslova v obývačke. Speváka Martin Císara a novú tvár populárnej hudobnej scény Nicky Mack zviedol osud dokopy vďaka spoločnej manažérke. Po tom, čo si mladí umelci skvele sadli po ľudskej stránke rozhodli sa vyskúšať si ako im spolu “ladia” hlasy a veľmi rýchlo našli spoločnú reč aj po tej hudobnej. Výsledkom je hĺbavá a romantická verzia obľúbeného tanečného hitu v podaní slovenských talentov v doprovode piana a precíteného vokálu.
Za originálom piesne Dance Monkey stojí austrálska speváčka a skladateľka Toni Watson, ktorá tvorí pod umeleckým menom Tones and I. Ide o najdlhšie rotujúcu ženskú skladbu držiacu sa na popredných priečkach hranosti od čias hitu Bleeding Love od Leony Lewis.
Cover skladby Dance Monkey v podaní Martina a Nicky je zároveň predzvesťou ich novej spoločnej autorskej piesne V túžbach. Duet aktuálne dostáva podobu videoklipu a k vypočutiu by mal byť už v priebehu budúceho týždňa.
V novembri 2016 priniesol Majk Spirit fanúšikom svoju prvú knižku – autorizovanú biografiu z pera svojej mamy Evy Dušičkovej Chalan, ktorý vynašiel Spirita, aby inšpiroval. Presne o tri roky neskôr pridáva jeden z najuznávanejších raperov slovenskej hudobnej scény do svojej zbierky druhý knižný titul.
Novinka nesie názov Spiritovky. Zatiaľ čo prvá knižka sa zameriavala na život Majka Spirita, tentokrát Majk vezme čitateľa na cestu k jeho textom – objasní ich význam a odkryje inšpiráciu, ktorá sa skrývala za ich vznikom. „Spiritovky prinášajú pohľad do zákulisia mojej tvorby. Knižka krásne vysvetľuje, čo ma inšpiruje pri písaní textov, a ako sa to mení od albumu k albumu,“ hovorí Majk Spirit.
Pri tvorbe Spiritoviek opäť spolupracoval v autorskom tandeme, ktorý sa osvedčil už pri prvej knižke – so svojou mamou, spisovateľkou Evou Dušičkovou. „Teším sa, že sa nám s mamou podarilo vytvoriť ďalší kvalitný a unikátny produkt pre mojich fans, verím, že si ho vychutnajú a obľúbia,“ dodáva Majk a prezrádza, že knižku spoločne tvorili od začiatku tohto roka, takže sa rodila bezmála jeden rok.
Autorka knižky Eva Dušičková opisuje Spiritovky ako príležitosť nakuknúť za oponu – a to nielen do tvorivej dielne Majka Spiritka, ale aj do jeho duše. Podľa jej slov si novú knižku doslova vypýtali Majkovi fanúšikovia. „Na autogramiádách k prvej knižke nám často kládli otázku, či bude aj nejaké „pokračovanie“ a tá myšlienka mi ostala v hlave. Stále ma lákalo položiť na papier texty jeho skladieb. Mala som pocit, že pri ich počúvaní sa nedá zachytiť úplne všetko a pochopiť ich plný význam. Sama som sa ho občas pýtala, ako myslel to, či ono. A keďže aj stará múdrosť hovorí, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť, dohodli sme sa, že sa do toho pustíme.“
Ako Eva Dušičková dodáva, fanúšikovia Majka Spirita boli jej inšpiráciou nielen pri prvotnom nápade napísať knižku Spiritovky, ale aj počas jej tvorby. So záujmom pozorovala diskusie k Majkovým textom na sociálnych sieťach a postupne si uvedomila, že prostredníctvom novej knižky sa môže stať akousi hovorkyňou jeho fanúšikov a spýtať sa ho všetko, čo by sa ho radi spýtali oni, keby mali tú možnosť.
„Na sociálnych sieťach sa bežne objavujú citáty z jeho textov – ako aj rôzne reakcie a diskusie okolo nich. Snažila som sa predstaviť si, aká debatka by asi vznikla, ak by bola šanca pokecať si o tom s autorom – Majkom Spiritom osobne. Čo by ich asi zaujímalo, na čo by sa chceli opýtať… A tak som tie potenciálne otázky položila za nich,“ dodáva slovenská spisovateľka, ktorá medzi dvoma knižkami o Majkovi Spiritovi stihla v minulom roku vydať tiež svoju prvú zbierku poviedok s názvom Zimomriavky. Čo hovorí na margo plánu napísať v budúcnosti ďalšie knižky pre fanúšikov Majka Spirita? „V tomto momente o tom neuvažujem, ale ani to nevylučujem. Možno čas prinesie nejakú „objednávku“ – a keď budeme obaja cítiť, že by to malo zmysel, tak sa do toho pustíme. Ale skôr si myslím, že tú ďalšiu knižku už napíše Majk Spirit sám. Ja ho v tom určite podporím a veľmi rada mu pomôžem, ak bude treba…“
Ako pripomína Majk Spirit, prostredníctvom svojich knižných projektov by rád pozornosť fanúšikov nasmeroval k návratu ku knihám, ktoré z veľkej časti stoja za tým, že sa pred rokmi z Michala Dušičku zrodil Majk Spirit.
Druhá knižka Majka Spirita s názvom Spiritovky oficiálne vychádza 22. novembra 2019. Fanúšikovia si ju môžu objednať na jeho oficiálnej webstránke www.majkspirit.sk. Nájdu ju v predaji aj na webe distribučnej spoločnosti www.spinaker.sk, ktorá je exkluzívnym partnerom knižky.
Nový singel Carmel Paradise ´Heartbreaker´ je nabitý energiou a alarmujúcim posolstvom. Svoju novinku speváčka označuje ako varovný signál, ktorý prichádza v sprievode jemných elektronických beatov so silným vplyvom hip-hopu a melodického dropu.
Fanúšikovská základňa Carmel Paradise, ktorá postupne rastie zo singla na singel, je už zvyknutá, že z pera tejto mladej umelkyne vychádzajú striktne iba texty, ktoré chcú poslucháčovi odovzdať skutočne hodnotné posolstvá. Na margo odkazu svojej najnovšej skladby Carmel uviedla: “Heartbreaker hovorí, že môžem byť milá, sladká a milujúca, no ak so mnou zaobchádzaš zle, som dostatočne silná postarať sa o seba sama.“ Ako dodáva, rada by upozornila na stereotyp, že ženy sú často vnímané ako jedno-dimenzionálne bytosti, že môžu byť buď len jemné a krehké alebo iba silné. Opak je, však pravdou…
„Ženy sú oveľa komplexnejšie a môžeme byť aj plné protikladov. Vieme byť jemné i silné, milujúce i pomstychtivé. Takže tento song je tak trochu varovanie: nemýľ si moju milotu so slabosťou, pretože ak ju skúsiš zneužiť, prídem si po teba…” vysvetľuje Carmel.
Videoklip k novinke Heartbreaker režíroval Martin Miko, ktorý pracoval s Carmel aj na jej predošlom klipe Smoke Break a tiež RIDE – jej featuringu s rapperom D-Flyom. Videoklip Heartbreaker je zmesou príbehov žien, s ktorými bolo v ich vzťahoch zle zaobchádzané. Carmel, ktorá v textoch svojich skladieb často píše o toxických vzťahoch, hovorí: „Ženy znášajú veľmi veľa a podľa štatistík sú často podceňované. Najšťastnejšie skupiny ľudí na svete sú podľa prieskumov ženatí muži a slobodné ženy. Týmto videoklipom som chcela povedať, že ženy si naozaj zaslúžia viac a nemusia znášať zneužívanie.”
O hudbu i text k novinke Heartbreaker sa Carmel už tradične postarala sama. Do producentského kresla si sadol tvorivý tandem z USA (z Nashville, Tennessee) Sal Oliveri a Krysten S. Caudle. Silný odkaz, ktorý nesie Carmelina novinka, je podčiarknutý jej typickými výraznými vokálmi, ktoré prichádzajú v perfektnej kombinácii s veľkým refrénom a jemnými melodickými linkami. Spolu so zvládnutou technickou stránkou spevu a signifikantným zvukom „spoza Veľkej mláky“ Heartbreaker dokazuje, že Carmel Paradise nie je a nebude tuctovým zjavom na hudobnej scéne…
Singel ‘Heartbreaker’ vychádza pod hlavičkou vydavateľstva Buckingham Entertainment Group.
Už v piatok 29. novembra sa dozvieme meno laureáta/laureátky Ceny Oskára Čepana (COČ) 2019. Medzinárodná odborná porota v plnom zložení pricestuje do Košíc, aby sa vo Východoslovenskej galérii (VSG) zoznámila s výstavou piatich finalistov – Jana DURINU, Dávida KORONCZIHO, Milana MAZÚRA, Erika SIKORU, Gabriely ZIGOVEJ a rozhodla. Vyhlásenie laureáta/laureátky sa uskutoční v rámci slávnostného ceremoniálu o 18.00 hod. Cena spočíva v diela predchádzajúcej laureátky, odovzdá ju minuloročná víťazka Emília Rigová. Výstava Ekológia túžby potrvá vo VSG do 1. marca 2020. COČ organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia (N-CSU).
„Večer (29. 11. 2019) bude venovaný súčasnému umeniu a piatim finalistom ocenenia, ktorí spolu s kurátorom Václavom Janoščíkom a tímom Ceny Oskára Čepana pripravili výstavu EKOLÓGIA TÚŽBY. Za účasti medzinárodnej odbornej poroty v plnom zložení bude vyhlásený víťaz alebo víťazka tohtoročnej Ceny Oskára Čepana. Zároveň sa počas večera uskutoční VYHLÁSENIE DIVÁCKEHO HLASOVANIA, na ktorom majú návštevníci výstavy finalistov možnosť podieľať sa do 28. novembra, 18:00 hod.,“ povedala Lucia Gavulová, riaditeľka Nadácie – Centrum súčasného umenia.
Program sa od 20.00 hod. presunie z VSG do Kina Úsmev, kde bude pokračovať sprievodnými podujatiami v dramaturgii:
20:00 // Samčo Brat Dážďoviek (SK) – performatívne vystúpenie
21:00 // Neta Polturak (ISL) – koncert
22:00 // Párty s názorom: Videl som pekárku s tetovaním „i am nature“ – DJ set finalistu Dávida Koroncziho (SK)
od 23:00 // The Melancholy of Marissa Cooper – performatívne vystúpenie; účinkujú: Nik Timková (CZ) & Zuzana Žabková (SK)
Ocenenie je jediné svojho druhu na Slovensku; ide o podujatie s 24-ročnou tradíciou, ktoré je určené vizuálnym umelcom a umelkyniam do veku 40 rokov. Medzinárodná porota posudzovala tohto roku 37 vizuálnych umelcov, ktorí na začiatku aktuálneho roku reagovali na otvorenú výzvu a prihlásili sa. Na základe portfólia prác za posledné obdobie, autorského stanoviska a životopisu vybrali až piatich finalistov. V spoločnej diskusii sa zhodli v tom, že chcú dať šancu rozvinúť vybraným finalistom svoj potenciál aj v priebehu nasledujúcich mesiacov, keď budú mať možnosť pracovať na novom výstavnom diele.
Z minulého roku v členstve poroty pokračujú: Rainer Fuchs (šéfkurátor mumok | museum moderner kunst stiftung ludwig, Viedeň) a Lora Sariaslan (pedagogička na University of Amsterdam, Amsterdam); novými členmi pre obdobie rokov 2019 a 2020 sú: Vjera Borozan (kurátorka a pedagogička na Akademii výtvarných umění, Praha), Jaro Varga (vizuálny umelec, Praha, Bratislava), Bartholomew Ryan (nezávislý kurátor, držiteľ MA titulu z Centra kuratoriálnych štúdií na Bard College, Minneapolis, USA).
Súčasťou výstavy Ekológia túžby je celý rad sprievodných podujatí – filmové projekcie, diskusie a komentované prehliadky. (Sumár ponúkame v samostatnej prílohe.)
Laureáta/laureátku 24. ročníka COČ čaká dvojmesačný rezidenčný pobyt v New Yorku, v spolupráci s Trust for Mutual Understanding a Residency Unlimited, finančná odmena vo výške 3 000 eur, samostatná výstava a podpora N-CSU pri zaistení ďalších výstav, projektov a prezentácií na Slovensku a v zahraničí.
– –
Súťaž Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Projekt realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, od roku 2016 v spolupráci s Residency Unlimited, Trust for Mutual Understanding a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, od roku 2018 v partnerstve s platformou Collective. Od roku 2018 je spoluorganizátorom ceny platforma na podporu umenia collective. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy.
Oskár Čepan (1925-1992) bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, umelcom, archeológom a paleontológom.
Kým na Slovensku sa v uplynulých dňoch na neho vzniesla vlna kritiky, vo svete zbiera jedno ocenenie za druhým. Film Kto je ďalší? získal už 16. nomináciu na medzinárodných filmových festivaloch. Pozvánka na červený koberec najnovšie prišla z indického Jaipuru, kde spomedzi 2161 filmov z 95 krajín porota vybrala Kto je ďalší? ako jediného slovenského zástupcu. Film dostal nomináciu v kategórii Krátky hraný film s poviedkou #Profit, ktorá je jednou z troch častí filmu Kto je ďalší?.
Snímka režiséra Mira Drobného oslovuje odborné poroty na filmových festivaloch po celom svete. Aj preto sa pravidelne dostáva do úzkeho kruhu nominovaných so železnou pravidelnosťou „Film je oceňovaný aj preto, že zvyšuje úroveň internetovej gramotnosti v čase, keď sa vek detí vo využívaní internetu, najmä v mobiloch, stále znižuje a prevencia pred nebezpečnými obsahmi je nedostatočná,“ konštatuje odborná garantka filmu Nataša Slavíková. To, že ide o slovenský fenomén dokazuje aj pol milióna zhliadnutí videí k filmu.
Pre vzdelávacie ciele filmu vyšla 50 stranová odborná publikácia „1 000 výpovedí o filme Kto je ďalší?, 1 000 dôvodov na riešenie“ zostavená z reakcií odborníkov, rodičov ale najmä žiakov základných a stredných škôl. Do dnešných dní školáci napísali neuveriteľných 1 700 pozitívnych správ o filme. Negatívne správy ani po 3 mesiacoch po premiéry od nich neprichádzajú. „Každé ocenenie je vzácne, konkurencia je všade na svete obrovská. Nezávislé medzinárodné poroty vyberajú zo stoviek, niekde z tisícov projektov. Sme hrdí, že môžeme opäť reprezentovať Slovensko v zahraničí,“ povedal scenárista a režisér filmu Miro Drobný.
Film videlo na Slovensku už 65 000 divákov a premieta ho rekordných 115 kín. Kto je ďalší? sa stal najnavštevovanejším „školským“ filmom na Slovensku. 67 vzdelávacích seminárov k filmu absolvovalo už vyše 6 000 pedagogických pracovníkov, výchovných poradcov, vychovávateľov, sociálnych pracovníkov, školských psychológov preventistov a študentov po celom Slovensku. Filmové predstavenia si školy objednávajú priamo v kine, semináre zastrešuje eSlovensko, Linka detskej istoty a partneri projektu. Film sa pripravuje na svoju premiéru v Čechách a v Slovinsku.
Zoznam ocenení:
Cinema Perpetuum Mobile ISFF, Minsk, Belarus
Travel Film по-русски, Moskva, Russia
Short to the Point, Bucharest, Romania
Mecal Pro Barcelona International Short Film Festival, Barcelona, Spain
Glasgow Short Film Festival, Glasgow, Scotland
Chambal International Film Festival, Mumbai, India
Music&Cinema Festival International du Film d’Aubagne, Aubagne, France
Upike, Pikerville, Kentucky / USA
Akbank Short Film Festival, Istanbul, Turkey
InShort Film Festival, Lagos, Nigeria
Valletta Film Festival, Valletta, Malta
Oaxaca Film Fest, Oaxaca, Mexico
Monterrey International Film Festival, Monterrey, Mexico
Braunschweig International Film Festival, Braunschweig, Germany
Mittel Punkt Europa Filmfest, Munich, Regensburg, Germany
Nahrávka so sofistikovanou dramaturgiou. Organista Pavol Valášek si dal pri novinke Redemption záležať na vytvorení pôsobivého poslucháčskeho sveta. Album so skladbami Franza Lizsta a Juliusa Reubkeho vychádza vo vydavateľstve Hudobný fond.
Pavol Valášek sa na svojej novinke vracia k fascinácii Franzom Lizstom. Mysliteľ, kozmopolitná osobnosť, ktorá využila hudbu ako univerzálnu reč, ako médium na zachytenie neopísateľného. Liszt sa do svetových hudobných dejín nezapísal len ako klavírny virtuóz, ale predovšetkým zanechal nezmazateľnú stopu hudobného básnika. Jeho diela rozhodne nemožno považovať za povrchne virtuózne, prvoplánové, lebo práve samotná virtuozita slúži k vyjadreniu ich obsahu.
Okrem toho väčšina Lisztových diel, odhliadnuc od parafráz, etúd či transkripcií, nesleduje virtuózny zámer, ale sú to diela predovšetkým intímneho charakteru. A práve táto emočná náročnosť Lizstovej tvorby zaujala aj výrazného predstaviteľa súčasnej generácie slovenských organistov. Pavol Valášek pravidelne koncertuje doma i v zahraničí, hosťuje na prestížnych festivaloch a spolupracuje s viacerými sólistami a ansámblami. Bohaté interpretačné skúsenosti vložil Valášek aj do náročného materiálu svojej albumovej novinky.
Do fascinujúceho sveta Franza Lizsta patrí aj druhý skladateľ Valáškovej nahrávky. Julius Reubke patril do úzkeho kruhu priateľov a žiakov Franza Liszta, u ktorého od roku 1856 študoval kompozíciu a klavír. Počas pol roka Lisztovej neprítomnosti vo Weimare komponuje Reubke dve diela grandióznych rozmerov: Klavírnu Sonátu b-mol a Sonátu c-mol na 94. žalm pre organ, ktorú sám uviedol 17. júna 1857 na veľkom organe F. Ladegasta v Merseburgu. Na Valáškovej nahrávke nájdu poslucháči druhé spomínané dielo. Sonáta c-mol na 94. žalm využíva všetky možnosti romantického organa do krajnosti. Je skutočným vrcholom novoromantizmu i oknom do budúcnosti a v sadzbe či novátorskej harmónii predbieha i diela Reubkeho učiteľa – estetikou smeruje skôr ku Wagnerovi či Mahlerovi. Pri pohľade na ňu je na mieste položiť si otázku: „Čo by postretlo hudobné dejiny, keby tento génius mohol dlhšie žiť?“ Július Reubke však 3. júna 1858 umiera na tuberkulózu vo veku 24 rokov. Album Pavol Valášek – Redemption vychádza vo vydavateľstve Hudobný fond.
Pavol Valášek – Redemption: 1. Franz Liszt • Variations on “Weinen, Klagen, Sorgen, Zagen” 20:29
2. Julius Reubke • Sonata on the 94th Psalm in C minor 26:12
I Grave 04:02
II Larghetto 03:20
III Allegro con fuoco 05:21
IV Adagio 06:51
V Fuga, Allegro 07:18
on the Ladegast organ in Schwerin Cathedral (Germany)
3. Franz Liszt/Jeanne Demmesieux • Funèrailles 13:39
4. Franz Liszt/Helmut Deutsch • Symphonic poem Les Préludes Nr. III 18:49
on the Stahlhuth-Jann organ in St. Martin’s Church of Dudelange (Luxembourg)
Pavol Valášek /1993/ študoval hru na organe na Konzervatóriu v Žiline (Marián Muška) a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (Imrich Szabó). Od roku 2017 študuje koncertnú hru na organe na Hochschule für Musik v Saarbrücken v triede Rainera Ostera. Svoje vedomosti si rozširoval aj prostredníctvom majstrovských kurzov pod vedením renomovaných interpretov: O. Latry, Th. Escaich, V. Warnier, J. Pálúr, Z. Mausen-Ferjenčíková, M. Melcová a E. Wally. Zúčastnil sa viacerých medzinárodných súťaží (St. Maurice-Lausanne, Hamburg, Katowice, Opava) a v roku 2013 získal 3. cenu na Súťaži študentov slovenských konzervatórií v Košiciach. Realizoval početné nahrávky pre RTVS (Rozhlas a televízia Slovenska) a v roku 2015 nahral sólové CD k inaugurácii organa v Sielnici. V rokoch 2014-2017 viackrát spolupracoval so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a so Speváckym zborom slovenských učiteľov (SZSU).
Kino Lumière v cykle Music & Film uvedie originálny a vizuálne pôsobivý koncertný film kultovej britskej kapely Depeche Mode: SPIRITS in the Forest (2019). Zachytáva minuloročnú vzrušujúcu šou kapely v amfiteátri Waldbühne v Berlíne a zároveň ponúka pohľad do života šiestich jej fanúšikov. Kino Lumière uvedie film na dvoch projekciách, prvá, naplánovaná na 26. novembra 2019, sa hneď po zverejnení vypredala, druhá sa uskutoční v piatok 29. novembra 2019 o 20.30 hod.
Depeche Mode počas rokov 2017 – 2018 odohrali na svojom Global Spirit Tour k svojmu 14. štúdiovému albumu 115 koncertov pre viac než 3 milióny fanúšikov po celom svete. Na koncert v amfiteátri Waldbühne v Berlíne zavolali svojho dlhoročného spolupracovníka, režiséra Antona Corbijna, autora klipov ich svetoznámych hitov ako Personal Jesus alebo Enjoy the Silence, aby zachytil neskrotnú energiu ich vystúpení a spolu s ňou aj príbehy šiestich najvernejších fanúšikov. Okrem jedinečnej koncertnej šou tak film ponúka aj veľmi intímny pohľad na to, ako sa tvorba Depeche Mode premieta do osobných životov ich priaznivcov.
„Je až neuveriteľné, ako dokážu Depeche Mode ovplyvňovať životy ľudí,“ povedal o filme režisér Anton Corbijn. „Títo fanúšikovia majú rozmanité príbehy a pochádzajú z odlišných kultúrnych prostredí, takže sme si stanovili plán, že ich budeme filmovať v ich domácom prostredí a následne ich všetkých dostaneme na miesto koncertu.“ Corbijn sa domnieva, že tak rôznorodú skupinu ľudí spájajú práve texty skladieb Martina Gora. „Témy Martinových piesní oslovujú množstvo ľudí, ktorí majú pocit, že potrebujú sprievodcu alebo pomocnú ruku.“
„Na rozdiel od filmu Depeche Mode: 101 z roku 1989, ktorý sleduje amerických fanúšikov kapely, tento dokument prezentuje dojímavé príbehy šiestich fanúšikov Depeche Mode z rôznych krajín a kontinentov,“ približuje snímku Miro Ulman, dramaturg cyklu Music & Film. „Príbeh každého z nich dopĺňajú prestrihy na niektorú z piesní z repertoáru kapely, je vidieť, že Depeche Mode sú naozaj ´soundtrackom´ ich života.“ Fanúšikovia pochádzajú z celého sveta, nielen z európskych krajín, podľa Ulmana je medzi nimi aj turistická sprievodkyňa z Mongolska, ktorá vďaka koncertu po prvýkrát prekročila hranice vlastnej krajiny. „Odlišuje ich krajina pôvodu, kultúrne zázemie alebo vek, ale jedno majú spoločné: Depeche Mode im zásadne zmenili život. Film tak nie je len jedinečným záznamom veľkolepého koncertu, ale i odkazom, že hudba pomáha ľuďom prekonávať problémy a spájať ich bez ohľadu na čokoľvek.“
Film sa premieta po celom svete len v dňoch od 21. do 30. novembra 2019, potom ho už nebude možné vidieť na plátne. V tomto termíne ho uvedie viac ako 2 400 kín, z toho 110 v Čechách a na Slovensku. „Záujem o podobné podujatia – v jeden večer na celom svete – je čoraz väčší. A to nielen u divákov, ale i kapiel a distribútorov,“ približuje Ulman. „Napríklad prvý večer premietania najnovšieho koncertného filmu kapely Metallica S&M², ktorý bol záznamom ich spoločného vystúpenia so San Francisco Symphony Orchestra, priniesol hrubé tržby 4,3 milióna libier.“ Režisér Anton Corbijn verí, že aj film o turné Depeche Mode bude dôkazom, že takéto jednorazové hudobné záležitosti môžu v kine skvele fungovať. „Samozrejme, že je stále fantastické zažiť koncert osobne, ale nie každý má túto príležitosť. A aj toto je spôsob pre kapely, ako získať späť nejaké peniaze investované do turné, keďže predaj DVD a blu-ray nosičov má klesajúcu tendenciu. Je to spôsob, ako si vďaka koncertným filmom dopriať opätovne koncertný zážitok. A je to neporovnateľné s tým, keď si záznam pustíte doma v televízore,“ povedal Corbijn pre The Observer.
Dokument Depeche Mode: SPIRITS in the Forest sa nakrúcal počas dvoch posledných koncertov ich turné Global Spirit Tour, ktoré sa uskutočnili 23. a 25. júla 2018 v Berlíne, v jedinečnom amfiteátri Waldbühne s kapacitou 22 290 divákov. Zaznejú v ňom nové piesne, ale i klasické hity ako Enjoy The Silence, Personal Jesus, Just Can’t Get Enough, Never Let Me Down Again, ale i cover verzia hitu Davida Bowieho Heroes. „Na rozdiel od iných záznamov koncertov, ktoré sa venujú účinkujúcim na pódiu, Corbijn často obracia kameru do hľadiska. Dôvod je jasný. Pohľad na nadšených fanúšikov, ich rozjasnené tváre a tečúce slzy dojatia, na publikum, ktoré nadšene tancuje, tlieska a spieva spolu s kapelou i bez nej, len na Davidov pokyn, hovorí za všetko,“ uzatvára Miro Ulman.
Počas projekcie Depeche Mode: SPIRITS in the Forest v piatok 29. novembra o 20.30 hod. cyklus Music & Film v Kine Lumière privíta svojho jubilejného desaťtisíceho diváka, pre ktorého je pripravené špeciálne prekvapenie.
V druhej polovici novembra poteší vydavateľstvo Supraphon všetkých diskofilov, zberateľov odkazu Jana Wericha a fanúšikov Divadla Semafor ucelenými a výpravnými kompiláciami nahrávok. Komplet Jan Werich – Suma sumárum obsahuje 5CD–MP3 (v celkovom čase: 50 hodín 37 minút) a súbor zvukového záznamu deviatich hier Divadla Semafor z rokov 1959–1964 vychádza pod názvom Zuzana, Jonáš a spol. na 15 CD (v celkovom čase: 17 hod. 30 minút). Supraphon sa týmto edičným počinom pripája k oslavám 60. výročia založenia Semaforu a komplet nahrávok Jana Wericha predznamenáva 115. výročie Werichovho narodenia, ktoré si pripomenieme vo februári 2020.
Suma sumárum obsahuje všetko, čo môžeme od Jana Wericha počuť v 50-hodinovom komplete s prílohou nikdy nevydaných zvukových objavov. Je to súhrn všetkých nahrávok s Janom Werichom z archívu Supraphonu a súkromných zberateľov (Karla Koliša, Ondřeja Suchého, Jiřího Borovičku, Jindřicha Kučeru, Gabriela Gössela, Petra Prajzlera a Prokopa Voskovca ml.). Komplet zostavil Jakub Kamberský tak, aby obsahoval všetko, na čom sa autorsky podieľal Jan Werich. Niektoré už vydané tituly (Poslední forbína 1974, Lucerna 1977) vychádzajú v doposiaľ nevydanej rozšírenej verzii. Medzi rarity patrí napríklad záznam z návštevy Jana Wericha v rodine brata Jiřího Voskovca, nález troch neznámych nahrávok Voskovca a Wericha z počiatku 30. rokov a množstvo ďalších kurióznych a objavných zvukových pokladov. Osobnosť Jana Wericha tak žiari vo všetkých svojich podobách – v podobe geniálneho herca, speváka, autora, rozprávača, glosátora a mimoriadneho zjavu českej kultúry 20. storočia.
Nahrávky deviatich hier Divadla Semafor v ucelenej podobe vychádzajú v komplete 15CD prvýkrát. Komplet zostavil a zásadným sprievodným textom a informáciami doplnil vynikajúci znalec histórie Divadla Semafor Lukáš Berný. Producentka hovoreného slova vydavateľstva Supraphon Naďa Dvorská upresňuje: „Hry tvoria základ vrcholného obdobia slávy divadla, ktoré podstatne ovplyvnilo kultúrne dianie v našej zemi v druhej polovici 20. storočia. Na scéne Semaforu sa vystriedali takmer všetky vtedajšie významné spevácke a herecké hviezdy, obaja autori pre nich zložili stovky piesní a výstupov. Mnohé hry vychádzajú v komplete Zuzana, Jonáš a spol.v plnej dĺžke prvýkrát. Ťažisko tvoria záznamy z archívu Divadla Semafor, doplnené nahrávkami z archívu Supraphonu, Českej televízie a súkromných zberateľov.“ Poslucháči sa môžu tešiť na dnes už legendárne hry: Člověk z půdy, Zuzana je sama doma, Taková ztráta krve, Nocturné, Zuzana je zase sama doma, Šest žen, Jonáš a tingl tangl, Zuzana není pro nikoho doma a taktiež dobovým televíznym záznamom preslávenýRecitál 64. V nahrávkach vystupujú popri Suchom a Šlitrovi tiež Miroslav Horníček, Waldemar Matuška, Eva Pilarová, Hana Hegerová, Karel Gott, Pavlína Filipovská, Zuzana Stivínová, Karel Štědrý, Pavel Sedláček, Jana Malknechtová a ďalší herci a speváci.
Komplet JAN WERICH – SUMA SUMÁRUM vychádza 15. novembra SEMAFOR – ZUZANA, JONÁŠ A SPOL. (hry z let 1959–1964)sa objaví v predaji od 29. novembra 2019.
VIETOR je originálna dokumentárna esej o sile vetra fönového typu s názvom Halný, ktorý sa vyskytuje v regióne Podhalie v poľských Vysokých Tatrách a okrem rozsiahlych materiálnych škôd spôsobuje miestnym obyvateľom aj psychické problémy.
Začína sa v duchu Hitchcockových princípov. Na začiatku však namiesto zemetrasenia prichádza silná víchrica. Stromy padajú na cesty, ľudia sa stávajú agresívnymi, telefóny na dispečingu tiesňovej linky nervózne zvonia. Film na vietor nenazerá iba prostredníctvom obrazov pustošenia a skazy, ale aj cez jeho vplyv na každodenný život bežných ľudí.
Prichádza niekoľkokrát za rok. Keď príde, hory už nie sú pokojné a tiché. Keď fúka Halný, padajú stromy, vznikajú odlesnené polomy, domom odnáša strechy. Halným sa nemenia iba hory, ale aj ľudia. Po jeho príchode stúpa v kraji počet samovrážd, množia sa depresie, zintenzívňujú sa epileptické záchvaty, ľudia so srdcovými chorobami sú odvážaní do nemocníc. Halný prináša ľuďom strach a mení ich správanie. Sú nervózni a agresívni, pijú viac alkoholu ako inokedy a polícia zasahuje častejšie ako obvykle. Boj človeka s prírodou je jednoznačne jednou z hlavných tém filmu. Súboj živlu a emócií sa snaží dokument sprostredkovať sugestívnou formou dokusymfónie a dokutrileru. Režisér zobrazuje atmosférický jav a jeho dôsledky cez portréty niekoľkých ústredných postáv, ktorých činy a správanie sú podriadené plynutiu času a fázam halného vetra, pričom protagonisti plnia úlohu „muzikantov na koncerte“. Fascinujúci pohľad na život ľudí z horských oblastí, ktorí bojujú s nespútaným živlom, obklopení majestátom prírody. Pozornosť sa tiahne od intenzívneho ľudského správania k meniacej sa prírode: vystrašené zvieratá, kymácejúce sa stromy vo vetre, majestátny prechod padajúcich mračien, ktoré sa prelievajú cez tatranské hrebene.
Hlavnými protagonistami filmu sú štyri osoby, štyri osudy poznačené cyklickým prúdením vetra Halný. Záchranárka Ewa musí bojovať s účinkami tohto javu. Na stanici ukrytej v horskom údolí sa meteorológ Tomek pokúša skúmať nepredvídateľný vietor pomocou meracích prístrojov. Halný ovplyvňuje aj život Terezy, poetky a milovníčky prírody a pastiera Staszeka, ktorý musí ochraňovať svoju rodinu. Príbehy protagonistov sa prelínajú s obrazmi vystrašených zvierat, rastlín ohýbaných nápormi vetra a masívnymi mrakmi, ktoré sa presúvajú ponad vrcholky najvyšších poľských hôr.
Režisér Michał Bielawski
Absolvent Varšavskej univerzity. Autor dokumentárnych filmov, televíznych reportáží a rozhovorov. Za sériu televíznych rozhovorov „One Scene” s uznávanými poľskými filmovými tvorcami získal Cenu Poľského filmového inštitútu. Jeho filmový debutom bol v roku 2013 celovečerný dokumentárny film Mundial. The Highest Stakes (v koprodukcii s Canal +), získal ocenenie Special Jury Mention Award na desiatom Planete Doc Review vo Varšave. V roku 2014 režíroval dva celovečerné dokumentárne filmy, 1989 o rozhodujúcom roku politických a sociálnych zmien v Poľsku a vo Východnom bloku (v koprodukcii s TVP) a The Team o poľskom národnom volejbalovom družstve (v koprodukcii s POLSAT).
V tatranskom regióne ľudia často hovoria: „prichádza Halný, muži sa budú vešať.“ Po príchode vetra sú obyvatelia hôr vždy v stave pohotovosti. Tak ako mnoho iných prírodných katastrof, má aj tento vietor silnú osobnosť: jeho prítomnosť je ako prítomnosť človeka. Tvrdý, nezastaviteľný, deštruktívny Halný môže byť tiež metaforou krutej postavy vysočiny. Projekt o najznámejšom vetre v poľských horách začal koncepciou rozprávania, ktorá ukazuje zmenu, napätie a drámu, premieňa sa na film, ktorý kombinuje formy dokusymfónie a dokutrileru. Naším zámerom bolo nájsť ľudí a ich príbehy, ktoré odrážajú prítomnosť vetra a zachovávajú si originalitu. Dúfam, že sa v tomto príbehu nekonečného ľudského zápasu so silami prírody navzájom dopĺňajú.
SLOWACJA, 23 LISTOPADA 2004 WIATR ZNISZCZYL DOMY W STARYM SMOKOWCU FOT.BARTEK SOLIK/TYGODNIK PODHALANSKI
Snažil som sa nájsť frázu, ktorá by vystihla filmový projekt Vietor. Rozhodol som sa, že najvhodnejšou by bola „dokumentárna symfónia“. Postavy hrajú roly koncertných hudobníkov. Ako orchester pri práci, ich konanie sa mení tak, ako sled jednotlivých fáz vetra. Hlavným predmetom filmu ostáva horský vietor, hlavný dirigent udalostí, ako hudba, ktorú tvorí. Takýto prístup k vetru vychádza z jeho podstaty. Jeho priebeh je možné zhrnúť nasledovne: prelúdium čakania pred príchodom vetra, príchod vetra, nárast jeho rýchlosti, posledný poryv vetra, pokles rýchlosti vetra, upokojenie a začiatok fázy pred ďalším príchodom vetra. Dokumentárny film by mal mať otvorenú viacvrstvovú formu. Forma daná subjektom núti tvorcov hľadať najvhodnejší formát pre budovanie príbehu. Namiesto diskusií o téme by mal film ponúknuť jedinečné zábery a ukázať divákom, čo pre protagonistov znamená čeliť Halnému. Mojim cieľom je zobrazenie každej fázy činnosti vetra a hĺbku jeho vplyvu na ľudí. Rád by som hľadal prvky, ktoré spájajú svety všetkých postáv a využíval plynulé prechody medzi nimi. Pri ich integrácii hrá hlavnú úlohu citlivo vedená kamera a strih. Čo majú postavy spoločné je výhľad na Tatry priamo z okna. To sa snažíme zdôrazniť najmä v paralelných scénach ukazujúcich príchod vetra. Plynulý prechod medzi vybranými lokáciami má vplyv aj na ponúkaný obraz sveta. Verím, že v tomto svete každá jedna časť krajiny a do istej miery aj život hrdinov, podlieha nadradeným a spoločným zákonom prírody. Filmový hlas, ktorý sa stáva horským vetrom.
Producent Maciej Kubicki
Absolvent Inštitútu poľskej kultúry na Varšavskej univerzite a Programu kreatívnych producentov na Wajda School. Je tiež absolventom EAVE, TorinoFilm Lab, MIDPOINT, Ex Oriente a DOK Incubator. Pôsobí ako kreatívny producent vo varšavskej produkčnej spoločnosti TELEMARK, kde sa zameriava na tvorivé dokumentárne filmy (Over the Limit, réžia Marta Prus, Entangled, réžia Lidia Duda a One Man Show, réžia Jakub Piątek) a televízne projekty (In Treatment a Pact pre HBO Europe, Illegals pre Canal+ Polska).
Slovenský producent filmu Peter Kerekes
Režisér a producent dokumentárnych filmov. Pedagóg na VŠMU, Filmovej a televíznej fakulte, ateliér dokumentárnej tvorby a na DocNomads v Budapešti.
Režíroval a produkoval dokumentárne filmy Zamatoví teroristi /2013/, Ako sa varia dejiny /2009/, 66 Sezón /2003/,BATAstories /2018/, spoluprodukoval film Svet podľa Daliborka /2017/ v réžii Víta Klusáka, cyklus Okupácia 1968 /2018/ a dokumentárny triler Vietor /2019/ v réžii Michała Bielawskeho.
Vietor s vlastnou osobnosťou
Rozhovor s Michałom Bielawskym
Kedy sa začala vaša práca na filme? Myšlienka nakrútiť dokumentárny film o protagonistovi, ktorý je v skutočnosti neviditeľný, hoci účinky jeho pôsobenia sú zjavné, sa zdalo byť šialené. A preto som to urobil. Nápad prišiel od producenta Macieja Kubickeho. Napriek tomu, že sme si neuvedomovali, čo sa snažíme urobiť, obaja sme v tom videli obrovský potenciál. Prýkrát sme o tom hovorili v roku 2013. V roku 2014 som začal zbierať materiál a v roku 2015 vznikli prvé zábery. Súčasná podoba filmu sa formovala postupne. Chvíľu som uvažoval o práci s archívnymi materiálmi, ale zdali sa mi príliš vzdialené od emócií, ktoré vietor vyvoláva. Ukázalo sa, že príbeh by mal byť založený na stretnutiach s ľuďmi, ktorých život je prepojený s horským vetrom. Žiadne rozhovory, žiadne archívne materiály, jednoducho blízkosť ľudí.
To asi nebola iba umelecká ale aj fyzická výzva. Mojou veľkou inšpiráciou bol Werner Herzog. V žiadnom prípade sa s ním neporovnávam, inšpirovala ma ale jeho pripravenosť na najväčšie šialenstvá a nebezpečenstvá. Nakrúcanie prinieslo aj ťažké okamihy, pochybnosti o tom, či to celé neskončí fiaskom, ale samotný nápad sa zdal byť taký jedinečný a originálny, že sme museli pokračovať. Stávalo sa, že som si šiel ľahnúť vystresovaný a napätý, nevediac, či nepríde telefonát zo Zakopaneho, že sa mám okamžite zbaliť a vyraziť s magnetofónom do hôr. Neraz to bol extrém, oveľa väčší, ako som si vedel predstaviť. Nakrúcalo sa v noci a vietor bol taký silný, že všade okolo nás padali stromy. To rozhodne nie sú „normálne“ pracovné podmienky. Čo ma však na tomto projekte najviac fascinovalo, bola umelecká výzva. Obaja s Maciejom sme vedeli, že toto bude úplne iný film v porovnaní s tými, ktoré sme urobili predtým. Chcel som divákom odovzdať skúsenosť z obdobia pokoja a búrky, ťažkého života ale bez falošného folklóru pre turistov, dojem kontaktu s akýmsi vyšším poriadkom, ktorý sa prejavuje v okamihoch strachu a ticha. Som nesmierne vďačný mojim protagonistom za to, že sa mi otvorili a dôverovali mi. Dovolili mi byť s nimi aj vo chvíľach slabosti a zápasu. Práve oni dali Vetru úžasné, magické momenty. Vďaka nim som mal pocit, že malo zmysel pracovať tak dlho a tak ťažko.
Keď ste sa rozhodli nakrúcať film o horskom vetre, museli ste sa zoznámiť s tatranskou vysočinou? Nepochádzam odtiaľ. Musel som sa to naučiť, začať to cítiť a rozumieť tomu. Na vysočinu som mal iba zopár spomienok z detstva, keď som tam bol s mojimi rodičmi. Vtedy sme žili v dome u meteorológa. Mal krásnu ceruzku, vždy dokonale ostrú, s ktorou zapisoval správy. Zostala vo mne aj spomienka na akúsi auru, že je tam niečo, o čom ľudia hovoria s obavami. Vietor, takmer personifikovaný, ako mystická bytosť prichádzajúca bez výstrahy. Horský vietor sa stal súčasťou tatranskej vysočiny tak, ako sa stal súčasťou charakteru tamojších ľudí. Definuje ich vytrvalosť a odolnosť voči pôsobeniu vetra.
Ako ste našli svojich protagonistov, vysokohorskú poetku, záchranárku a otca? O každom z nich by mohol vzniknúť samostatný film. Hľadal som výnimočných ľudí, ktorí sú zaujímaví sami o sebe a prostredníctvom ktorých by som mohol dokázať, že to, čo sa naozaj hovorí o horskom vetre, nie je iba predstava producenta a režiséra. Hľadal som medzi rogalistami, horskými vodcami, zamestnancami Tatranského národného parku, doktormi, hasičmi, meteorológmi. Chcel som docieliť, aby budúci protagonisti filmu boli schopní priniesť svoj osobný príbeh, ktorý je nejak spojený s horským vetrom. Pri tomto hľadaní mi veľmi pomohol kameraman Bartek Solik. Dlhú dobu pracoval ako fotoreportér pre Tygodnika Podhalański. Ukázal mi, napríklad, na obec Dzianisz. Život tam je úplne iný, než aký poznajú turisti.
Diváci budú určite venovať pozornosť kamere a zvuku. Bartek Solik nie je vo filmovom svete príliš známy. Toto je síce Bartekov celovečerný debut, nie však prvý film o horskom vetre v Tatrách. Dlho nakrúcal dokumentárne filmy pre Tatranský národný park. Je to veľmi talentovaný umelec. Inštinktívne nachádza najlepšie zábery pre situácie a stavy protagonistov. Taktiež dokonale pozná hory a miestnych obyvateľov, takže aj pre neho to bola veľmi osobná skúsenosť. Veľa sme diskutovali o tom, ako by mal film vyzerať: začať prehliadkou prírody a potom sa dostať bližšie k ľuďom, k ich psychológii. Na výslednej podobe filmu má obrovskú zásluhu aj strih a Hubert Pusek. Niekoľko mesiacov sme hľadali najlepší koncept, až kým sme si neuvedomili, že by sme mali venovať pozornosť aj krajine a stopám predošlých víchric, ktoré ju poznačili. Príbeh sa tak javil oveľa súdržnejší a protagonisti oveľa previazanejší s prírodou. Hanka Kastelicová a Iza Łopuch z HBO veľmi korigovali naše uvažovanie o filme. Pod finálny výsledok sa, samozrejme, podpísala obrazová postprodukcia realizovaná v Krakow Technology Park s vynikajúcim koloristom Glenom Castinhom a zvuková na Slovensku s Martinom Mercom. Nemalou mierou prispel aj slovenský hudobný skladateľ Lukáš Kobela. Prekračuje žáner a dokonale pracuje s emóciami.
Napriek všetkému ste ale nepodľahli pokušeniu démonizovať vietor, vo filme sú scény, pri ktorých naskakujú zimomriavky. Na workshope v Lisabone ho niekto vtipne nazval film „porno o počasí“. To je ale nepochopenie nášho zámeru. Použitím samotného horského vetra, neustálym nebezpečenstvom, pre divákov šokujúcim zobrazením trápenia a sĺz, to všetko sa zdá byť lákavé, ale z dlhodobého hľadiska by to bolo vyčerpávajúce. Väčšinu času je život horalov normálny, niekedy komický, menej či viac tragický. A bez toho, aby sme poznali život hrdinov by sme s nimi nedokázali prežiť ich straty, to, čo im vietor odnáša. Tento spôsob uvažovania vytvoril zvláštnu fúziu žánrového filmu a klasického dokumentu. Vychádzame z inšpirácie trilerového žánru, vďaka čomu môžeme zrekonštruovať napätie predchádzajúce príchodu vetra a ukázať svet v momente chvenia. Dôležitosť však získava len vďaka tomu, čo bolo zachytené pozorovaním. Preto je podtitul filmu „Dokumentárny thriller“.
Dagmara Romanowska /Magazyn Filmowy/ máj 2019
Originálny názov: Wiatr Distribučný termín: 28.11. 2019 Žáner: dokumentárny Rok výroby: 2019 Čas: 70 min. Krajina: Poľsko, Slovensko Formát: DCP, 1998×1080 DCP flat (formát 1:1,85) – 16:9 Zvuk: Dolby Digital 5.1 Prístupnosť: 15 Jazyk: poľský Režisér: Michal Bielawski Scenár: Michal Bielawski Kamera: Bartek Solik Hudba: Lukáš Kobela Strih: Hubert Pusek Zvuk: Martin Merc Titulky: anglický jazyk, slovenský jazyk Producent: Maciej Kubicki, Anna Kepinska, Peter Kerekes, Hanka Kastelicová a Izabela Lopuch /HBO EUROPE/ Distribúcia: Asociácia slovenských filmových klubov
Bratislavský Flame Music Bar zažil včera noc, na ktorú len tak nezabudne. Dvadsiateho tretieho novembra sa práve na tomto mieste zišli priaznivci hip-hopu a pomohli uviesť do života nový album dvojice hudobníkov Plexo & Mugis s príznačným názvom AU!
Prečo práve AU? To už nám objasňuje Plexo: „Celý môj život je AU, lebo chcem na krku AURUM raz mať.“
O tom, že pôjde o nezabudnuteľný večer, svedčil nielen výber miesta krstu, kde už dvojica hip-hoperov viackrát koncertovala, ale taktiež naplnená kapacita podniku, pozostávajúca z priaznivcov, rodiny a známych tohto zohraného dua.
Hviezdna spolupráca
Na ich hip-hopovej novinke s komixovým obalom nájdete pätnásť pestrých skladieb s rôznorodými spoluprácami. Za všetky featuringy spomeňme mená ako Delik, Majself, Šorty, Tafrob, Čis T či producentov ElMurdo, Hoodinia samozrejme Mugis.
Po privítaní a úvodnom slove hviezd večera nemohlo chýbať ani živé vystúpenie a ukážka niekoľkých skladieb z albumu. Okolo polnoci už predstúpil pred návštevníkov Plexo, za chrbtom s dvorným producentom Mugisom a odohrali špeciálnu show z nového CD. V rámci nej predstavili novinky ako Nezmar, Haló alebo Zmeškaný Hovor. Po bloku noviniek už prišiel na rad očakávaný krst.
Krstné mamy ostali v rodine …
… chalani si totiž za krstné „mamy“ vybrali svoje polovičky, pretože ako Plexo tvrdí: „Na konci dňa sú to jediné bytosti, ktoré sú tu pre nás, ľúbia nás a tolerujú naše excesy :)“. Medzi hosťami sa mihli ich priatelia a hudobníci Adiss, Palky & DJ MikroMan, Puerto či talentovaná speváčka Nicky Mack, s ktorou Plexo chystá aj spoločnú skladbu. Na platniach hral počas večera skvelý DJ Lkama, stálica hip-hopovej scény, a taktiež známy zo zoskupení GR Team a City Code.
Pevné miesto na hudobnej scéne
Plexo sa na slovenskej hudobnej scéne pohybuje už viac ako desať rokov. Od začiatku kariéry si prešiel mnohými kariérnymi i osobnostnými pádmi, ktoré ho však nesmierne zocelili a doviedli na súčasnú cestu. Ba čo viac, zhmotnil ich do zaujímavej hudobnej produkcie. Plexo patrí medzi slovenskú hip-hopovú elitu, ktorá sa prezentuje aj na najväčšom slovenskom hip hopovom open air festivale Hip Hop Žije. Už v minulosti bodoval so skladbam Bez teba či Najkrajšia vec, s ktorými sa mu podarilo dosiahnuť milióny videní na YouTube. Bude v našliapnutom tempe pokračovať?
Spoločenská sála Špecializovaného liečebného ústavu Marína v Kováčovej sa dňa 13. novembra 2019 na celé popoludnie stala malou koncertnou sálou. Organizátori – Špecializovaný liečebný ústav Marína Kováčová a Občianske združenie Milan Štefánik, sa podujali už po siedmi krát priniesť kultúrny zážitok deťom, dospelým, ktorých postihnutie, zranenie viedlo ich „kroky“ na liečenie práve do Kováčovej. Dobrovoľníci sálu pripravili i pre tých, ktorí používajú vozíčky. Pri pohľade na plagát bolo jasné, že sa všetci majú na čo tešiť.
Úvodného slova sa ujala speváčka a moderátorka Zuzana Hrvoľová a hneď pozvala na pódium pána riaditeľa Špecializovaného liečebného ústavu Marína š. p. MUDr. Vladimíra Čavoja a organizátora za Občianske združenie Milana Štefánika. Spoločne privítali prítomných a poďakovali sponzorom. Aj vďaka nim sa mohlo podujatie uskutočniť.
A už je tu prvý interpret. Z Čiech k nám pricestoval Aleš Petržela. Jeho tvorba je prepletená rockom a typickým českým folkom. Svoju gitaru ovláda bravúrne. Texty zo života, o láske, ľudských osudoch, mestách, dovolenke, ktoré si sám i píše. A či sa mu chcelo cestovať k nám? Jeho slová hovoria za všetko: „Osobne to beriem ako výlet, na ktorou sa dá urobiť radosť a je skvelé, keď vidím úsmev na tvárach. Som vďačný za pozvanie a rád prídem aj nabudúce.“ I keď publikum bolo rôznorodé – mladší , starší, ľudia s telesným aj mentálnym postihnutím, bolo zjavné, že úvod koncertu sa im páčil. Aleš si odnášal domov, okrem vlastnoručne vyrobených darčekov od detí z OZ Margarétka, aj úžasný pocit. „Keď vidím radosť mentálne postihnutých, myslím si, že sa máme od nich čo učiť.“
Zuzanka Hrvoľová sa okrem moderovania ujala mikrofónu i ako speváčka. Svojim rozprávkovým repertoárom preniesla prítomných už do vianočnej nálady. Veď piesne z rozprávok Ľadové kráľovstvo a Tri oriešky pre Popoluškusi každý spája práve s týmto krásnym sviatkom. Keďže je sama mamičkou, vníma zdravie ako veľký dar. Skláňa sa pred rodičmi detí s postihnutím a prácou ošetrovateľov. „To, že môžem prísť na pár hodín, zaspievam im, urobím im radosť, je naozaj to minimum.“ Niektorí „inak obdarení“ nemajú možnosť ísť na bežné koncerty, vidieť a počuť speváka na živo, dokonca sa ho dotknúť. Preto bolo pre nich zážitkom, keď Zuzanka „zbúrala“ pomyselnú bariéru, pre nás obyčajné schody na pódium, ale pre tieto deti, dospelých, prekážka, a zišla medzi „svoje“ publikum. Odmenou jej boli stisky rúk, veľký potlesk. „Mala som pri nich úžasný pocit. Ich radosť a vďačnosť ma dojala natoľko, že som z toho na chvíľočku stratila hlas. Dalo mi to naozaj veľkú energiu. Bolo to super a deti boli úžasné.“ A ešte zaslúžené darčeky. Ako inak – vyrobené s láskou, od detí.
Počas krátkej prestávky, veď vymeniť aparatúru je potrebné, prišla ponuku pomôcok pre zdravotne postihnutých od spoločnosti SPIG predstaviť Monika Ponická. Všetky užitočné informácie je možné získať i v časopise Inak obdarení.
Pravý rock svojim chripľavým hlasom vniesol do sály Marián Greksa. Kapelu vymenil za najužšiu zostavu – Marián a druhý gitarista. Prítomní ocenili „komornejšiu“ prezentáciu piesní z čias účinkovania v kapele Modus. Mnohí rodičia si zaspomínali i pri cover verziách hitov speváka Boba Marleyho, skupín Beatles, Deep Purple či Metalica. A deti? „Keď vidím, že sa tešia aj z pesničiek, ktoré nepoznajú, ale je to dobré, je to veselé, tak to ma naplní, že sa sála teší, že sa bavia a tancujú.“ Veľké finále. Prekvapenie pre publikum. Zaspievame si všetci spolu. Speváci i publikum. Veď kto by nepoznal najväčší hit zo sólovej platne Demikát – Amerika, Afrika – paradajka, paprika.
Ešte veľký potlesk, poďakovanie. Nielen za darčeky, ale i za skvelú atmosféru. A na záver potešila deti autogramiáda zúčastnených umelcov. Podpis a venovanie od spevákov. Fotky. A „inak obdarení“ sa pomaly vracajú do izieb v liečebniach. Veríme, že plní zážitkov. Spomienok na deň, ktorý nebol „všedný“.
Text: Júlia Platková
Foto: Igor Frimmel, Marek Vaco A Milan Maršalka
„Keby nám niekto pred desiatimi rokmi povedal, že budeme spolu hrať, tak ho vysmejeme“, tvrdia členovia novovzniknutej kapely The Crownies, ktorí si kedysi o sebe mysleli svoje. Kapely sa navzájom nemali radi. Dnes si ich fanúšikovia nevedia vysvetliť, prečo stoja na jednom pódiu, čoskoro sa však ich zmiešané pocity rozjasnia na prirpavovaných koncertoch.
Tento zaujímavý príbeh začal okolo muzikantov z troch kapiel Devil Street 13, The Rockefellas a The Cellmates. Z pôvodných rivalov sa nečakanými okolnosťami stali spoluhráči v úplne novej rockabilly kapele The Crownies. Rockabilly scéna na Slovensku je pomerne mladá a patrí k menšinovým žánrom s menším počtom kapiel. Tento hudobný štýl z 50. rokov predstavuje pre laikov menej povedomý pojem, no samotná hudba je na prvé počutie známa každému. „Kapela hrajúca tento štýl sa môže dostať do povedomia len počtom odohraných koncertov. Z tohto dôvodu bola rivalita prirodzená“, vysvetľuje bubeník z The Cellmates a The Crownies Karol Trnovský.
Čas overí kapely i priateľstvá
Z počiatku bolo cítiť napätie medzi kapelami The Cellmates a Devil Street 13. „V momente, keď sme sa označili ako rockabilly skupina, prišli prvé reakcie. Na naše koncerty chodili ľudia v tričkách Devil Street 13 a bolo jasné, že sa im naša hudba a výzor nepáči. Tí odvážnejší nás priamo kritizovali. Podozrievali nás, že sa chceme priživiť na ich žánri a tvrdili, že sme len sezónna záležitosť. Kapela Devil Street 13 sa časom rozpadla a táto rivalita sa preniesla na novú rockabilly kapelu The Rockefellas“, prezrádza Karol Trnovský.
Konkurencia však mala aj svoje pozitívne stránky a motivovala formácie k lepším výkonom. Nápad na vznik novej kapely dostal práve Karol. „Zdalo sa mi, že už je tých experimentov priveľa. Každá rockabilly kapela skúšala niečo nové; prerábky moderných pesničiek, zložité aranžmány vlastných piesní, nové nástroje či slovenčinu. Ja som dokonca začal hrať na bicie po stojačky. Mám pocit, že ľudí tieto novinky až tak nezaujímajú a napadlo mi vrátiť sa k začiatkom, vybrať to, čo majú ľudia najradšej a spojiť to v novom projekte. Oslovil som chlapcov zo spomínaných kapiel Devil Street 13 a The Rockefellas s malou dušičkou a veľmi som nedúfal, že by do toho išli. Neviem, či to bola zvedavosť, zhoda náhod alebo osud, no moju ponuku prijali. Boli naozaj bezprostrední, ako keby sme spolu chodili roky na pivo. Musím priznať, že je s nimi naozaj sranda a hrá sa s nimi úžasne, až sa niekedy v duchu hanbím, že som o nich niekedy dávno povedal krivé slovo“, priznáva Karol Trnovský.
Po mnohých rokoch pôsobenia na scéne sa tak štyria hudobníci dostali k spoločnému projektu v novovzniknutej kapele The Crownies, ktorá stavia na chytľavých rock and rollových rytmoch a živelnosti s veľkou dávkou úprimnosti.
Formácia v zložení Walter Pörsök (spev), Dávid Slovák (kontrabas), Karol Trnovský (bicie) a Tibor Cséfalvay (gitara, vokály) chystá v dohľadnej dobe vlastné skladby aj koncerty.
Obľúbená spisovateľka Diana Mašlejová má knižnú novinku! Jej stratený zajko sa tentoraz zatúlal až na severný koniec Európy. V poradí už druhé knižné dobrodružstvá obľúbeného ušatého plyšáka nesú názov Stratený zajko na Islande a očakávaná kniha vychádza vo vydavateľstve Albatros s krásnymi ilustráciami talentovanej výtvarníčky Adely Režnej. Prvá kniha Stratený Zajko v Paríži zaujala detského diváka hneď po svojom vydaní v roku 2017 a ako priznáva sama autorka, aj jej prirástla k srdcu.
„Zajko sa stal mojím obľúbeným knižným hrdinom. Vždy keď cestujem, predstavujem si, čo by tu asi robil, keby sa stratil. Dodnes ho nosím všade so sebou“ priznáva Diana Mašlejová. A prečo sa jej príbeh odohráva až na ďalekom Islande? „Keď sme navštívili tento nádherný ostrov, vládla tam tajuplná atmosféra a miestni nám rozprávali o troloch a elfoch. Už vtedy sa mi v hlave začal tvoriť nový dej. No a keď sme potom pricestovali na grécky ostrov Hydra, zbadala som dievčatko, ktoré v ruke držalo majú plyšovú zajačicu. Odvšadiaľ na ňu gánili mačky. A tam niekde pribudla do deja malá zajačica Klárka, ktorá zajka sprevádza na jeho nových dobrodružstvách.“
Stratený zajko na Islande je pôvabná knižka, ktorá rozpráva príbeh o priateľstve, láske, tolerancii a potrebe konať dobro. Podobne ako v predchádzajúcej knihe Stratený Zajko v Paríži, hrá dôležitú úlohu potreba prekonať strach v prospech lásky a pre druhých. V Stratenom zajkovi na Islande malý čitateľ stretáva viacero zábavných postáv a prežije veľké cestovateľské dobrodružstvo.
„Rozprávkový svet je kdesi vo mne. Vnímam okolie realistickými dospelými očami, ale rovnako rada naň pozerám aj cez priezor fantázie. Čo sa asi skrýva v tej starej škatuli, prečo ten vtáčik tak rýchlo odletel? Príbehy patria k môjmu životu, už som sa naučila s nimi žiť. Vidím ich všade a najradšej ich píšem pre deti.“
Diana Mašlejová (1987) je slovenská rozprávkarka, literárna publicistka a popularizátorka detskej literatúry. Napísala dve knihy pre dospelých (Aj o vetre, Maják) a šesť kníh pre deti. Diana Mašlejová sa venuje písaniu, organizuje vzdelávacie projekty pre deti na rozvoj čitateľskej gramotnosti, pôsobí ako literárna publicistka. Rada cestuje, sedí na káve, rozpráva sa s priateľmi.
Najemotívnejší koncertný zážitok a opakované standing ovations. Tak vyzeral koncert skupiny HEX k 30-temu výročiu kapely venovaný Ďuďovi v bratislavskej Starej Tržnici. Na scéne sa vystriedali špeciálni hostia a bývalí členovia kapely, ktorí spievali a hrali kultové HEXácke hity. Petra Polnišová, Michal Kaščák, Janko Lehotský, IMT Smile, Vidiek, Le Payaco, Polemic, Para, Billy Barman, Puding Pani Elvisovej, Katka Korček, Vrabec, Shooty, Ján Gordulič, Dušan Slimák – tí všetci prišli vzdať hold kapele HEX a Petrovi „Ďuďovi“ Dudákovi, ktorý predčasne odišiel do hudobného neba.
Silné emócie prežívali účinkujúci na pódiu aj fanúšikovia v hľadisku na prvom výročnom koncerte skupiny HEX pre Ďuďa. V beznádejne vypredanej Starej Tržnici sa HEX predstavili v zostave Martin „Fefe“ Žúži, Tomáš „Yxo“ Dohňanský, Tibor „Tybyke“ Szabados, Peter „Šarkan“ Novák, gitarista Laci Tvrdý a na trúbku zahral Peter Letovanec.
„Bol to jeden z naj koncertov, ktoré sme počas 30-tich rokov v kapele HEX zažili. Prípravy boli celkom náročné, no my sme cítili, že to takto pre našich fanúšikov musíme pripraviť. Ďakujeme hosťom a ľudom, ktorí sa podieľali na príprave koncertu, fanúšikom a v prvom rade našim rodinám za dlhoročnú podporu v tom, čo robíme,“ neskrýval dojatie Tomáš „Yxo“ Dohňanský.
HEXácke hity „V piatok podvečer“, „Tam, kde slnko spí“, „Zlý motýľ“, „Maťo a Linda“ a mnohé ďalšie zaspievali hudobní hostia a priatelia kapely. Na pódiu sa vystriedali Janko Lehotský, skupina Vidiek, Le Payaco, Polemic, Para, Billy Barman, Puding Pani Elvisovej, Katka Korček, Vrabec, Shooty, Ján Gordulič a Dušan Slimák, ktorí skupinu HEX roky milujú. Pieseň „Chvíľu áno, chviľu nie“ zaspievala spolu s Laskym herečka Petra Polnišová.
„Pieseň mi vybrali HEXáci, ktorých mám strašne rada. Pokúšala som sa spievať, najmä preto, lebo je to pre Ďuďa, bolo to dojemné. Spoznali sme sa na škole a ja som vystupovala v ich klipe ešte ako mladá žaba. Bol to super človek, pozdravujem ho do neba,“ povedala Petra Polnišová.
Michal Kaščák a skupina Le Payaco zahrali pieseň „Všetko, čo mám rád“, ktorú organizátor nášho najväčšieho festivalu nazval najlepšou pesničkou v histórii ľudstva.
„Ďuďo bol kúzelný človek a zároveň výborný aranžér, skladateľ a muzikant. Ale aj futbalista, pretože som si s ním zahral na festivale Žákovic Open futbal. Ďuďo mal pre mňa vynikajúci a výnimočný hlas. Túto skladbu som si vybral už dávno, mám s ňou spojené rôzne zážitky. Je to jedna z najlepších popových pesničiek vôbec. Takú by som chcel zložiť,“ neskrýval obdiv Michal Kaščák.
Skupina Polemic odpálila skladbu „Každý deň je nedeľa“. Spevák Braňo Bajza poďakoval skupine HEX za to, že odštartovala v roku 1989 novú etapu v slovenskej hudbe a ovplyvnila celú generáciu hudobníkov. IMT Smile zahrali megahit HEXu „Keď sme sami“.
„Som rád, že sme sa stretli, keď som bol mladý chlapec. Bavia ma ľudia, ktorí sú na pódiu schopní urobiť hocičo. Ďuďo nebol len taký obyčajný frontman, bol svojský. To ako spieval, ako tvoril, ako produkoval. Vedel som, že hudbu vyštudoval a že sa vyzná v rôznych hudobných štýloch. Mal som k nemu veľký rešpekt. Ďakujem, že nám dal toľko dobrej muziky,“ vyznal sa Ivan Tásler.
Druhá polovica koncertu už patrila výlučne členom skupiny HEX. Na pódiu sa objavili aj bývalí členovia kapely Peter Slameň, Jožko Jurička, Martin Čorej a a hosťujúci muzikanti Hoťo a Veslo. Skladbu „Indiánske leto“ odohral s chalanmi hráč na panovú flautu Robo Puškár. Pieseň „Pridaj sa k nám (Keď sme s vami)“ si prišli na pódium zaspievať deti členov kapely. Skladbu „Srdce“ spieval z pôvodnej nahrávky Peter Dudák a chalani ho len sprevádzali s nástrojmi. Dojaté publikum ich odmenilo dlhým standing ovations.
„Veľmi milujeme to, čo robíme a verím, že to bolo aj cítiť.Kapela HEX je opäť pri plnej sile, bratislavský koncert nám ukázal, že nápad pozvať kolegov z hudobnej branže stál za to. Ľudia veľmi ocenili iné úpravy našich pesničiek, ale aj spomienky a príhody našich kolegov s nami. V Žiline a v Košiciach to bude opäť určite super, tešíme sa na našich kamarátov muzikantov, ako aj na fanúšikov našej skupiny. Bol to pre nás nesmierne ťažký rok, no oni nás podržali a my im prinesieme kus radosti. Ďuďo sa na nás pozerá a my veríme, že je šťastný,“ uzavrel Tomáš „Yxo“ Dohňanský.
Celý program režíroval Juraj Johanides a kapela z neho pripravuje dokument. Na koncerte si fanúšikovia mohli po prvýkrát kúpiť CD singel s novou skladbou „Pridaj sa k nám (Keď sme s vami)“. Výročné koncerty pre Ďuďa odohrajú HEX 26.11. v Žiline a 27.11. v Košiciach. Informácie o skupine nájdete na http://www.hex.sk/ a https://www.facebook.com/HEXOFFICIAL/?fref=ts
Asociácia slovenských kameramanov (ASK) zverejňuje nominácie na cenu KAMERA 2019 za najlepší kameramanský výkon v siedmich kategóriách: hraná filmová tvorba, dokumenty, televízne seriály, krátke filmy, reklamy a videoklipy, študentské filmy. Figuruje v nich 21 titulov, ktoré postupujú do druhého kola z celkového množstva 133 prihlásených diel. O víťazoch rozhodne odborná medzinárodná porota na čele s americkým kameramanom Steveom Gainerom; slávnostné vyhlásenie sa uskutoční už tento štvrtok 27. novembra 2019 o 19.00 hod. v Kine Lumière. Cenu za celoživotné dielo prevezme Richard Krivda a Cenu za technologický prínos Vlado Struhar.
„Sedemsúťažných kategórii ako sedem statočných, ďalšie dve sú nesúťažné. Celoživotné dielo a technický prínos. Dokopy deväť kategórií v deviatom ročníku Kamery v roku 2019. Magické – három –- to sú traja nominovaní z každej súťažnej kategórie. Hráme sa s číslami, aj keď nie sme numerológovia, ale cinematografovia. A trikrát sedem je dvadsať jeden, čo je zlaté oko. Kino oko. A na koniec, všetkých týchto 133 prihlásených filmov bolo vytvorených jednotkami a nulami, v našej digitálnej dobe, ktorú teraz žijeme,“ povedal prezident ASK, Lukáš Teren. Asociácia vyhlasuje súťaž KAMERA spojenú s dvojdňovým programom, vhodným pre odbornú aj laickú verejnosť, raz za dva roky s cieľom podporiť a motivovať zvyšovanie kvality profesie kameramana a prispieť tak aj k zvyšovaniu celkovej profesionálnej úrovne audiovizuálnej tvorby na Slovensku.
Prijaté diela do súťaže sa hodnotia v dvojkolovom systéme. V prvom kole hlasovali všetci riadni a čestní členovia ASK, v druhom kole bude hodnotiť a vyberať víťazné diela z nominácií z prvého kola porota v zložení: Steve Gainer ASK, ASC, argentínsky kameraman Federico Cesca a zástupcovia domácej kinematografie, kameramani: Richard Žolko ASK (zástupca Literárneho Fondu), Tomáš Stanek ASK, Martin Chlpík ASK.
Do súťaže sa prihlásilo presne 133 audiovizuálnych diel, z toho 18 celovečerných hraných filmov, 21 dokumentárnych filmov, päť krátkych filmov, 12 televíznych seriálov, 39 audiovizuálnych reklám, 15 hudobných videoklipov, 23 študentských filmov. Všetky prihlásené práce spĺňajú podmienky súťaže.
Režisérom programu Slávnostné udeľovanie cien za najlepšie kameramanské výkony KAMERA 2019 je Anton Šulík. Ceny odovzdajú osobnosti rôznym spôsobom späté s kinematografiou: Božidara Turzonovová, Dušan Hanák, Juraj Johanides, Ivan Puťora, Marek Leščák, Marek Šulík, Ondrej Rudavský, Marian Urban.
Nominácie na víťazov KAMERA 2019
Hlavná cena KAMERA 2019 – hraný film
Ostrým nožom – Denisa Buranová
Nech je svetlo – Ján Meliš
Sklenená izba – Martin Štrba
Cena za televízny seriál
Dáma a Král – Nick Kollár
Mária Terézia – Tomáš Juríček
Za sklom (3.séria) – Martin Rau
Cena za dokumentárny film
DOBRÁ SMRŤ – Ondřej Szollos
Doing What They Love – Dušan Husár
Stratený domov – Juraj Mravec
Cena za krátky film
Flora – Michal Babinec
Kid – Anna Smoroňová
Výlet – Nick Kollár
Cena za audiovizuálnu reklamu
DEDOLES_ASTRAL FREEDOM – Marián Ontko
Heroes of today – Michal Babinec
royal crown cola – Dušan Husár
Cena za hudobný videoklip
Sabina – Panowie w kapeluszach – Tomasz Wierzbicki
Son Lux -Yesterday’s Wake – Dušan Husár
Territoire – Exil – Michal Babinec
Cena za študentský film
Babie leto – Lucia Kovaľová
Paradoxy zverokruhu – Lukáš Kačerjak
Pura Vida – Oliver Záhlava
Tohto roku prihlásili tvorcovia do súťaže KAMERA rekordný počet audiovizuálnych diel – až 133. Ide o diela, ktoré vznikli za ostatné dva roky v rámci hranej filmovej tvorby, dokumentov, televíznych seriálov, krátkych filmov, reklám a videoklipov ako aj študentskej tvorby. Súťaž vyhlasuje ASK od roku 1999, raz za dva roky, s cieľom podporiť a motivovať zvyšovanie kvality profesie kameramana a prispieť tak k zvyšovaniu celkovej profesionálnej úrovne audiovizuálnej tvorby na Slovensku.
Vyhlasovateľmi tvorivej súťaže Kamera 2019 sú: ASK ako organizátor súťaže; podujatie finančne podporil Audiovizuálny fond a Literárny fond.
Asociácia slovenských kameramanov má 34 riadnych a 13 čestných členov všetkých generácií, od debutantov až po najstarších kameramanov, ktorí boli a sú zásadným vkladom do československej či slovenskej kinematografie, ako napríklad Stanislav Szomolányi, Dodo Šimončič, Ján Ďuriš, Vladimír Holloš, Ladislav Kraus.
Venujeme všetkým, ktorí milujú tradíciu a nepoznajú hranicu. Je posolstvo albumu Štefana Šteca a skupiny Fajta. 16 nádherných skladieb tvorí album Duje Vitor. Na ňom sa nachádza aj skladba Báči Jašov, ktorú predstavil už na jar tohto roka.
Okrem úprav ľudových skladieb tu nájdete v netradičnom aranžmáne skladbu Vyvedený z miery ( Vlado Krausz/Ivan Tásler), a rovnako skladbu Duje Vitor, kde hudobný aranžmán na Štefanov text urobil Eddie Stevens, známy so spolupráce so skupinami Moloko, Zero 7, Freak Power, alebo aj s Janou Kirschner.
Štefan: „Veľmi sa teším, že už po roku sme vydali druhý album a že sa podaril presne tak ako som si ho predstavoval. Volá sa Duje vitor, pretože je to naozaj taký „nový vietor“. Tentoraz sme sa s Fajtou snažili nájsť inovácie v tvorbe, a to hudobne aj textársky. Taktiež som sa snažil som sa pohrať aj s mojím hlasovým prejavom a pridali sme aj vokály. CD som venoval všetkým, ktorí milujú tradíciu a nepoznajú hranicu. Aj my sa totiž prechádzame po rôznych rusínskych regiónoch, ale nekladieme hranice našej inšpirácii a tvorbe. Aby si aj o sto rokov mohol niekto povedať, že aha – tak títo do tradície prispeli vlastným podielom.“
Cez víkend uviedli album do života na vypredanom koncerte vo Zvolene. K tomuto krásnemu aktu, sa okrem hudobných hostí a divákov, pripojil aj Adam Ďurica. Štefana čaká záverečný koncert jeho turné a to 7.12 Snina. Vzhľadom na to, že bolo naozaj veľmi úspešné a vypredané v každom meste, pripravuje sa jeho pokračovanie v roku 2020.
Tracklist Štefan Štec & Fajta Duje Vitor
Urvala sia struna /text: ľudová a Štefan Štec, úprava: Dominik Maniak, Martin Halčin, Ivana Harachová /
